Každý z nás pozná tie milé postavičky, ktoré bavia všetky
vekové kategórie svojou nešikovnosťou. Ale ak sa takíto dvaja „odborníci“
vyskytnú v parlamente, už sa môže jednať o všeobecné ohrozenie.
Nepatrím medzi ľudí, ktorí si kopnú do niekoho len preto,
lebo je to v móde, alebo, že sa to patrí v societe ľudí v ktorej
žijem. Na Slovensku je skoro spoločenská povinnosť nadávať na tú stranu, ktorá
je práve u moci. Nadávali sme na komunistov, potom na mečiarovcov,
dzurindovcov a teraz je našou svätou povinnosťou nadávať na smerákov.
Teda, nie, že by nebolo za čo. V poslednom čase
vyplávalo dosť faktov z bačovania našich kapitalistických ľavičiarov na
povrch, ktoré nás k tomu provokujú. V tomto blogu by som chcel
verejnosť upozorniť na dilentantizmus nielen dvoch popletených smeráckych
primátorov, ale aj nášho zákonodárneho zboru ako celku.
Jedná sa o Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, účel ktorého si môžeme prečítať
v jeho dôvodovej správe:
"Zámerom tohto zákona je, aby na
miestach kde vznikne na základe stavebného rozvoja územia potreba
vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry, plnil poplatok tri základné
funkcie - prijímovú, rozvojovú, protikorupčnú.
Predmetom
spoplatnenia je určitý druh stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej
samosprávy vyvoláva ďalšie náklady."
Ak sa to takto
podá, napodiv to znie celkom múdro a zmysluplne. Bohužiaľ skutočnosť je
absolútne odlišná.
Iniciátor tohto
dielka je pán poslancoprimátor Ing. Igor Choma, ktorý sa po
rokoch strávených v kresle generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej
spoločnosti, ktorá nám tak rýchlo a lacno stavia životu dôležité tepny
našej ekonomiky, ocitol za drevenými dverami so Slotovým menom. Je to človek,
ktorý presne vie, čo chce, tvrdí o ňom Nový čas, aj keď v tomto
prípade sa jednalo o služobné
autíčko. Tiež sa o ňom vie, že je rodinne
založený.
Druhým, ktorý len
zrejme prilepil svoj podpis pod tento paškvil, bez toho, aby vôbec tušil čo
podpisuje, je bývalý minister zdravotníctva, dnes už tiež poslancoprimátor Richard Raši. Zrejme
tiež odborník na všetko, ktorý má okrem rodnej strany rád aj svojich spolužiakov,
momentálne útočí na svojich občanov podaním trestného
oznámenia.
Nech čitateľ uzná
sám, či sú takíto PatMat-ovia schopní navrhnúť niečo, čo by malo hlavu
a pätu. Okrem toho, som presvedčený, že oni to ani nepísali, a Raši
to určite ani nečítal.
Zákon, ktorý začne platiť na začiatku tohto novembra má toľko dier ako správny
ementál. Inštitút Urbárneho Rozvoja k tomu vypracoval podrobnú analýzu.
Pre tých, ktorý nemajú toľko času na štúdium odporúčam blog
Olivera Tomana.
Fascinujú ma dve
najväčšie perly toho zákona.
1, Tí, ktorí budú
chcieť mať svoje nové bývanie v skromnom bytíku budú musieť poplatok
zaplatiť, ale tí solventnejší, ktorí budú mať dosť prostriedkov na investíciu
do rodinného domu do 150m2, sa poplatku
vyhnú.
2, Rekonštrukcia
bytového domu, napríklad zateplenie podporované štátnymi inštitúciami
a celou EU je dôvodom na vyrúbenie
poplatku. V tomto prípade je už namieste preveriť mentálnu integritu
ako navrhovateľov zákona, tak aj všetkých tých, čo ho schválili!
Perlami sa to tam
len hemží, napríklad ak v katastri malej obce postaví zahraničný investor
svoju prevádzku, tak miestny starosta si po vzore Chomu môže u Malchárka
objednať takú istú audinku. Neviem, že by toto bol ten účel?
Týmto nariadením
nepotrestáme „zlých developerov“, tí stavajú len to, čo im v stavebnom
konaní prejde. Takže nadávať na zahusťovanie a zlú infraštruktúru môžeme
len starostom a primátorom. Zavedením tohto poplatku sa okrem iného
prenesie ťarcha platby na konečného užívateľa – teda občana, developer mu to
posunie ako položku na faktúre. A okrem toho sa mestá a obce môžu
rozlúčiť s tzv. vynútenými investíciami, dostanú jednoducho zákonom
stanovené výpalné, ktoré kto vie kde skončí. Som si absolútne istým že
v rozvoji infraštruktúry to nebude.
Zaregistroval som
vznik iniciatívy „Bývanie
pre mladých“, ktorá sa snaží upozorniť spiacu slovenskú väčšinu na
nebezpečenstvá plynúce z tohto zákona. Problém bývania sa týka najmä
mladých ľudí, ktorí ak zostanú na Slovensku, chcú žiť svojim vlastným životom.
Pri akútnom nedostatku nájomných bytov, je jediným riešením upísať sa
hypotekárnemu diablovi na polovicu života. Tento poplatok im túto dobu ešte
predĺži. Tak sa potom nečudujme, že odídu žiť tam, kde sa to dá.
Jediné s čím
kategoricky nesúhlasím je ich žiadosť o odpustenie poplatku pre mladých do
35 rokov. Myslím, že zvýhodnených skupín už naši politici vygenerovali dosť. Je
to taký istý nezmysel ako vlaky zadarmo, lebo zadarmo nie je nič.
To fakt musí všetko zaplatiť pracujúci
heterosexuálny ateista v strednom veku, slobodný, bezdetný, príslušník väčšinovej populácie?
(nehodiace sa škrtnite,
alebo hodiace sa pridajte)
A čo keď povie – NIE?
Potom čakajte páni revolúciu, a tá už
nebude zamatová.....
No comments:
Post a Comment