Majitelia pravdy vo Vrakuni.

To, že sa veci dejú tak ako sa dejú, má vždy svoju príčinu. Niekedy sa nám to nepáči, niekedy zas naopak, ale faktom ostáva, že väčšinou sa s tým nedá nič robiť. Podobne ako s ľudskou hlúposťou.

Po minuloročných komunálnych voľbách, pri ktorých dala väčšina voličov prednosť straníckej príslušnosti nových kandidátov, pred skutočne odvedenou prácou a neodškriepiteľnými výsledkami niektorých pôvodných, som sa z verejného života stiahol. Určite tomu negatívne napomohlo aj nové protizákonné rozdelenie volebných obvodov, ktoré starostovi odhlasovalo 14 minulých servilných poslancov. Ak by vadilo niekomu slovo „protizákonné“, tak ho odkazujem na nález a vyjadrenie Krajskej Prokuratúry Kd/75/19/1100-5 zo dňa 12.4.2019 a odporúčam pilné štúdium zákonov najmä §16/1,2 o hlavnom meste a §166/1 zákona o podmienkach výkonu volebného práva.

Prestal som komentovať vrakunské verejné dianie na svojej stránke i v skupinách. Jednoducho som dal priestor tým novým, ktorí vzišli z volieb, lebo tak to považujem za demokratické a jedine správne. Do FB skupiny Vrakuňa Bratislava, založenej kedysi poslankyňou Janou Némethovou som prestal prispievať už dávnejšie. Bolo to po tom, keď som chcel iniciovať diskusiu (išlo len o diskusiu!!!) o možnosti zavedenia nedeľného kľudu a pokoja v našej mestskej časti. Diskutujúci sebe vlastným nejapným spôsobom riešili len moju osobu a k samotnej téme sa prakticky nikto nevyjadril. Aké signifikantné pre FB a zvlášť pre skupinu Vrakuňa Bratislava! Len na okraj, vážení FB svalovci, netreba ísť hľadať po Slovensku, kde takéto VZN má už mnoho obcí, stačí zájsť do Záhorskej Bystrice, kde vás na to upozornia aj dopravné značky.

O to viac som bol prekvapený keď ma nedávno vševedúci FB upozornil, že sa o mňa niekto obtiera. Bola to komsomolsky proaktívna moderátorka skupiny, ktorá si hovorí Erika Bartosova.

Keďže som absolútne netušil o čo sa jedná a mal som pocit, že strážkyňa pravidiel na mňa útočí bezdôvodne, tak som jej napísal, použijúc citáciu z jej vlastného statusu:

Následne má táto majiteľka jedinej pravdy zablokovala. Nechápal som už vôbec nič.

Milá Erika, aj keď vám to bude znieť neuveriteľne, tak nemám fejkové profily na FB. Jednoducho preto, že ich nepotrebujem. Ak sa chcem k nejakej téme vyjadriť, tak to zásadne robím pod mojím profilom, alebo tam kde to ide prostredníctvom stránky s názvom „Juraj Štubniak“. A tiež, ak posielam nejakú postavičku, slušne povedané do teplých krajín, tak to zásadne robím ako JA. Za pravdu mi môžu dať dámy a páni poslanci, ktorých som takto častoval, či už na zasadaniach, alebo prostredníctvom môjho blogu. Ale vždy z vlastnou tvárou a s vlastným menom!

Až neskôr som sa dozvedel, že počiatok tejto lokálnej hystérie je v tom, že niekto zavesil do FB skupiny jediných strážcov pravdy, odkaz na moje účinkovanie v rádiu InfoVojna, kde sme v jednom bloku hovorili aj o skládke toxického odpadu CHZJD. Tejto skládke sa venujem už od roku 2014 a mám za to, že sa nejedná o vrakunskú kauzu, ale celoslovenskú. Preto ma udivilo, že sa diskutujúci zaoberali médiom a nie témou. Ale len chvíľku, lebo potom som si uvedomil o akú skupinu sa jedná a že je to vlastne pre netových anabolikových členov vítaná šanca si kopnúť. Najviac ma prekvapil jeden exkolega, u ktorého som doteraz ako tak predpokladal rozumný názor, aj vzhľadom k absolvovaným dvom vysokým školám a doktorátu, ale zrejme stranícke tričko tieto jeho prednosti poľahky vynulovalo. Pochybujem, že z pléna „stranícky korektných“ súčasných poslancov sa skládkou niekto zaoberá a zrejme väčšina ani nevie, kde leží.

O InfoVojne sa vyjadrujú postavičky, ktoré nepočuli ani minútu jej vysielania. Vrakunskí majitelia pravdy určite ani netušia, že niektoré exkluzívne správy a tiež reportáž zdieľal dokonca mainstream. A zdroj InfoVojna sa neuvádza ako o dezinformačné rádio, ale ako o internetové rádio, írtet? Vážení, možno by stálo za to pri rannej hygiene venovať viac pozornosti ušiam a očiam, lebo inak ostanete mediálne zamrznutí ako doteraz.

Prečo to tak obšírne píšem? Toto je modelové správanie slniečkárov. Obvinenie bez dôkazov nasledujú vyhrážky (v tomto prípade polícia) a nakoniec súd a likvidácia - v našom digitálnom svete je to zablokovanie. Nemám rád slovné spojenie liberálny fašista, ubližuje to skutočným liberálom a k fašizmu je to historicky nepresné. Preto som vytvoril nové slovné spojenie, ktoré je mimoriadne priliehavé: NEOLIBERÁLNY ČEKISTA.

ČEKA, založená na popud Lenina Felixom Džeržinským sa neobťažovala získavaním faktov a dôkazov, obvinenie sa vysypalo z rukáva, nasledoval zinscenovaný ľudový súd, niekedy sa táto byrokracia aj preskočila a obvinený už aj visel. Bez toho, aby vôbec vedel čo spravil a bez toho, aby mal možnosť sa hájiť. Že vám to niečo pripomína? Áno, zrejme sa história opakuje. A sopliaci, ktorí v čase, keď sme mrzli na námestiach dúfajúc v novú slobodu a nastolenie práva, ťahali káčera, alebo ani neexistovali, dnes so slnkom v očiach chcú zavádzať znovu tieto totalitné spôsoby!

Komentár pod statusom je priamo úmerný inteligencii jeho pisateľa. Ďalší dôkaz by mohol byť Erikine vyjadrenie, citujem:  „...bývalý poslanec, zabudnutá existencia s dochádzkou na miestne zastupiteľstvá ako noty na bubon.“ Drahá Erika, neviem koľko partitúr ste v rukách držali vy, ale ja veľmi mnoho. Takže mám predstavu ako vyzerá part pre bicie. Vy ako obvykle ani predstavu nie, lebo neviem prečo by ste dávali mojej 100% účasti na zasadaniach takéto prirovnanie.

A tak vznikajú klepy - jedna jednoduchá postavička niečo vymyslí a podobne mentálne situovaní nasledovníci to do zblbnutia opakujú, až sa to stane všeobecne uznávanou pravdou. To nie je len úsmevná scéna z Troškových komédií, to je bežná prax našich médií a najväčšej Zuckerbergovej klebetárne na svete.

Aby toho nebolo dosť, tak mi v messengeri pristála správa od podobne postihnutého admina vyššiespomínanej skupiny:

Pán František „slušnočlovek“ Bodnár sa nepýtal (hoci aj to by bolo od neho nevhodné), či som niečo písal na stránku Dolné hony, on ma podľa vyyšiespomenutej logiky a zaužívaných postupov neoliberálnej Čeky rovno obvinil, že som zverejnil informácie nezaložené na faktoch. A následne ma, ako to má prikázané v príručke neoliberálneho svišťa, zablokoval.

Opäť - obvinenie, súd, a rozsudok. Bez možnosti diskusie, bez možnosti obrany. Zdá sa, že tí, ktorí totalitu ešte nezažili, ju chcú vytvoriť za každú cenu!

Priemerne inteligentný slušný človek (Ale pozor! Nie slušnočlovek!) si urobí s tejto komunikácie svoj záver. A čo sa týka ospravedlnenia, jednoslabičné „ak“ nemôže nikoho vyviniť, čo je nepopierateľne logické. Na základe negatívnych skúseností s osobou pána Bodnára ospravedlnenie ani neočakávam.

Aby som to korektne ukončil. Pred pár rokmi som pre pána Bodnára vypracoval posudok. Následne som bol predvolaný v tejto veci do Ružomberku na políciu na výsluch. Pred odchodom som sa snažil Bodnárovi dovolať, ale telefón nedvíhal a na maily neodpovedal. Výsluch bol veľmi nepríjemný, najmä preto, lebo policajti boli presvedčení o mojom spolupáchateľstve s Bodnárom a predvolať ma ako svedka bol starý osvedčený trik. Našťastie som vzal so sebou svojho skvelého právnika, takže všetko prebehlo lege artis. Pán Bodnár sa doteraz nielenže neospravedlnil za spôsobenie tohto mimoriadne nepríjemného zážitku, nieto aby sa opýtal na moje výlohy s cestovaním a právnym zastúpením. Niekto by to mohol nazvať chrapúnstvom, ale ja to mám za štandardnú výbavu slušnoľudí.

Tento blog som nepísal s úmyslom poukázať na nekorektné správanie týchto dvoch frustrovaných postavičiek, ale prinútilo ma k tomu množstvo správ a screenshotov, ktoré mi poslali štandardne mysliaci vrakunčania. Len som na tomto lokálnom príklade chcel demonštrovať čoraz silnejúcejší tlak na posledné omrvinky toho, čo sme si vydobyli. Tieto entity dávajú slovu demokracia rôzne prívlastky, ktoré negujú samotnú podstatu slova demokracia. Ohrozujú nám posledné ostrovy slobody, ako je sloboda slova, právo na obhajobu, právo na riadny proces. Veď riadny proces neuprel ani Hitler Dimitrovovi!

O niekoľko týždňov tu máme oslavy výročia nežnej revolúcie. Prečo má čoraz väčšia skupina občanov pocit, že sa vraciame späť k totalite? Preto, že sopliaci ju nezažili a chcú si ju vo svojej nekonečnej hlúposti, vyskúšať?

Prezraďte mi, kde sme v ich výchove spravili chybu?

pokračujem...

Štvorročné volebné obdobie sa pomaly chýli ku svojmu koncu, je čas bilancovať a rozhodnúť sa, či pokračovať ďalej v poslaneckej práci. Po nadobudnutých skúsenostiach zo zastupiteľstva, ale aj z virtuálneho sveta sociálnych sietí som mal tendenciu ukončiť toto moje komunálno-politické obdobie. Ak sa však vesmír rozhodne inak, tak je podstatne výhodnejšie a rýchlejšie sa mu neprotiviť. V tom čase som sa stretol s viacerými občanmi, ktorí mi vyjadrili svoju dôveru a pomohli v mojom rozhodovaní. 

A aby som bol úplne úprimný do veľkej miery mi pomohla aj politická reklama našej neomylnej pravicovej úderky, uverejnená vo Vrakunských novinách. V nej dámy poslankyne a páni poslanci uvádzajú čo všetko spravili a vyriešili (iste len oni, veď kto iný by mohol...) a že idú ďalej. Tak som zrazu nevedel, či sa mám smiať alebo plakať nad toľkým politickým kreacionizmom. A veď aj prečo nie? Volič má kratšiu pamäť ako dážďovka, nesleduje zasadanie zastupiteľstva, je mu to vlastne jedno, lebo volí emocionálne na základe toho, kto má lepšiu reklamu, lepšie vyzerá na fotografii, koho volí jeho sused, alebo chodí do kostola... (nehodiace sa škrtnite, alebo pridajte).

Alebo čo je vôbec najhoršie, volí podľa svojej obľúbenej politickej strany. Spomínal som to už niekoľkokrát, že komunálne voľby sú o osobnostiach, nie o stranách. Volič si je väčšinou toho názoru, že ak program strany v celoslovenskom meradle sa zdá byť fain, tak aj kandidáti tejto strany sú automaticky fain. To je však obrovský omyl. Komunálna politika je úplne iný vesmír ako parlamentná a preto nebýva zriedkavosťou, že za stranu s celkom slušným programom môže kandidovať úplný ......  – príkladov je v médiách viac ako dosť, niektorí zvolení komunálnici sú už aj vo výkone trestu. Preto, ak vám môžem radiť, vážení voliči, preklepnite si kandidátov, hlavne ich minulosť a ich činy, ich vyjadrenia, názory..., na politické strany v tomto prípade môžete pokojne zabudnúť.

Hlavne panujú medzi obyvateľstvom mylné názory na to, čo poslanec robí, čo by mal robiť a na čo má vplyv. Niektorí jeho činnosť dokonca porovnávajú so starostom, čo už je úplne mimo. Starosta je práca na plný úväzok s platom niekoľko tisíc €, poslanec svoju činnosť robí popri svojom zamestnaní a jeho odmena niekedy ani nevykryje náklady, ktoré má s výkonom svojej funkcie (ak ju teda vykonáva poctivo). Okrem toho disponuje asi 9 miliónovým rozpočtom. Ale to nie je pre túto chvíľu podstatné.

Psí deň vo Vrakuni

Poslanec tu nie je na to, aby vás bavil a robil vám akcie, výlety, ale aby vás zastupoval, preto podstatné je, aby:

1, volič vedel, či sa jeho poslanec v predošlom volebnom období zúčastňoval na rokovaniach zastupiteľstva, lebo ak tam nie je, tak nič neovplyvní, sú to verejne dostupné informácie

2, volič vedel, ako sa k jednotlivým bodom rokovania vyjadroval a hlavne ako hlasoval – výsledky hlasovania sú verejne dostupné a po mojich početných urgenciách je dostupný aj zvukový záznam z rokovaní, silno pochybujem, že si niekto z voličov dal tú námahu si aspoň niekedy niečo vypočuť

3, volič vedel, u nového kandidáta, akú má minulosť a aké má skúsenosti zo života. Aj keď sa mladosť tlačí agresívne dopredu kde sa dá, som toho názoru, že na výkon tejto funkcie sú potrebné skúsenosti, ktoré sa dajú nadobudnúť len časom, preto mladým radím, aby ich začali zbierať ako občianski členovia komisií.

Tento blog som písal aj s dôvodu, aby existoval nejaký záznam pre pamäť. Je pravda, že postupom času moje príspevky redli, lebo ak nie je odozva, tak ma nebaví ani táto kronikárska činnosť. Dnes sa nikomu nechce čítať dlhé texty a mladšia generácia si vystačí pre svoje hejtovanie s nadpisom, alebo obrázkom.

Idem oddávať

Preto sa budem snažiť byť čo najstručnejší:

Po úvodnej rozcvičke hneď po nástupe do funkcie poslanca mi pravicová úderka dala jasne najavo, že ma odstavia od všetkého čo sa len bude dať. Spomínam to v prvom regulárnom blogu. Vtedy som pochopil, že mi prischla rola opozície, ktorá vzhľadom na pomer hlasov (1:14) určite nič nepresadí.

Preto som sa začala venovať svojej agende. Vzal som si síce sústo, ktoré bolo príliš veľké nielen pre mňa a Vrakuňu, ale zdá sa, že aj pre celú spoločnosť. Áno, bola to naša skládka CHZJD. Presne mierenou billboardovou kampaňou, prezentáciou v médiách sa mi podarilo vzbudiť u ľudí väčší záujem o prostredie v ktorom žijú so svojimi rodinami. Bohužiaľ účinkom sa minulo moje vystúpenie na pôde mesta. Teší ma však, že moje blogy 1 a 2 slúžili a dodnes slúžia ako povinné čítanie každého novinára, ktorý sa o túto problematiku zaujímal a ešte bude zaujímať. O skládku sa zaujímajú aj v Čechách a v Nemecku, o čom svedčia návštevy ich novinárov u mňa. Po rozhovore pre ARD vraj chystajú so mnou a skládkou nejaký krátky dokument. Koncom roku sme s priateľmi organizovali aj vlastnú konferenciu pojednávajúcu o tejto problematike. Boj nekončí, na MŽP som známa figúrka a majú ma tam „veľmi radi“, a to bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť.

Ďalším veselým obdobím bolo, keď sa zastupiteľstvo pokúšalo predať Zdravotné stredisko na Bebravskej developerovi Jaguar Investments a tiež predať sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia t.j. Spokojné bývanie – správcovská spoločnosť nejakému spriaznenému kupcovi. To mi pripadalo také absurdné, až švejkovské. 

Bojoval som aj proti našej úderke v kauze zníženia daní z nehnuteľnosti vzhľadom na kontaminované územie, ale výsledok už viete. Úderka to zaonačila a zamietla pod koberec, ak budem mať možnosť, tak túto tému opäť otvorím v nasledujúcom volebnom období. Koncom roka 2015 sa našťastie nezriadila eseročka pre VPS, developer vycúval obávajúc sa tlaku verejnosti, (s M. Šumšalom sme zburcovali verejnú mienku) a SPOBY sa nepredalo napriek tomu, že všetci sa ho chceli zbaviť a ja opäť ako JEDINÝ som bol proti. Krásny záver roka, umocnený začiatkom boja za zákaz hlučnej tzv. zábavnej pyrotechniky, ovocie ktorého sme trochu trpko zbierali neskôr.

Začiatkom roka 2016 boli v kurze Valentínske dary. Neskôr chcel štátny moloch, aby sme sponzorovali jeho priestor. Koncom roka som sa venoval pripomienkam k novému VZN o daniach za psa a tiež som musel niektorým pripomenúť, aby sa nehrali na ministerstvo spravodlivosti, ale zastupovali záujmy svojich voličov.

V roku 2017 nebolo nič na predaj, tak som za začal zaoberať hromadnou dopravou a polemizovať o nariadení muklovať na cudzom pozemku. Obe témy sú ešte vo vývoji, rozhodne sa ich nevzdám.

Druhá polovica 2017 a prvá polovica 2018 bola v znamení mojich vážnych osobných a rodinných udalostí, priznám sa, robil som len to najnutnejšie a na písanie času neostalo. Verím, že túto jeseň sa to opäť rozbehne. A rozbehnú sa tiež  moje bezplatné mediačné poradne, ktoré v tomto roku otváram až teraz na jeseň.

To by bolo z histórie tohto volebného obdobia v kocke asi tak všetko. Do budúceho volebného obdobia idem už nie ako nezávislý kandidát, ale ako občiansky kandidát (lebo nie som člen strany) Demokratickej strany. Moje postoje a činnosť bude však naďalej nezávislá. Kandidujem za druhý obvod, ale to neznamená, že nie som vám k dispozícii bez ohľadu na to kde bývate, alebo kde riešite problém.

V nadchádzajúcom volebnom období sa chcem venovať prevažne:

1, Skládka CHZJD – tento bod tu bude ešte veľmi dlho, bohužiaľ

2, Doprava – obchvat Vrakune opäť v nedohľadne

3, Bezpečnosť – zasadím sa o odchod subjektov, ktoré sú zodpovedné za kontamináciu nášho prostredia ihlami a striekačkami „klientov“, lebo som presvedčený, že ich pôsobenie má viac negatív ako pozitív.

4, Ostatné témy, kde bude chýbať logika, alebo zdravý úsudok u mojich kolegov

Z mojej strany je to všetko a teraz je to vážený volič/ka na tebe!

Prajem vám veľa zdravia a aby ste boli so svojou voľbou spokojní.

Koniec nevoľníctva u nás?

Štát sme my! A my sami seba nútime robiť veci, nad ktorými rozum stojí. A kto je na vine? No predsa my! Alebo, aby to bolo presné, nami volení zástupci. Teda opäť len a len MY!

Nechcem vyplakávať nad byrokraciou, s ktorou každodenne na nás útočia naši blížni prezlečení za úradníkov, politikov, policajtov, sudcov.....  ostatné si doplňte sami. Niekedy títo vyššie menovaní dotiahnu svoju povinnosť až ad absurdum, ako o tom píše MUDr. Xavier Crement, môj obľúbený a často citovaný urológ a spisovateľ.

Je december a chcel by som byť aktuálny a dotknúť sa témy, ktorá sa už pretriasa veľmi dlho na rôznych úrovniach a to dokonca aj na tých najvyšších. Naši predkovia hrdlačili na svojich pánov od svitu do mrku, ešte aj cirkvi museli obvádzať desiatok a mám pocit, že od stredoveku sa až tak veľmi nezmenilo. Možno len právo prvej noci, ale to má svoje opodstatnenie, lebo nepoškvrnené panny do manželstva vstupujú už len v ojedinelých, štatisticky nevýznamných prípadoch. Ak sa pozrieme na celú škálu daní, odvodov, poplatkov a vynútených úkonov a platieb smerujúcich do pokladne nenažraného štátu, tak mi nevdojak zaznie v diaľke pesnička od skupiny Lucie s chytľavým refrénom: „Středověk neskončil, středověk trvá...“

O čom to stále točím? No o nútených prácach, ktoré musia vykonávať majitelia nehnuteľností s priľahlými obecnými chodníkmi a to hlavne v zime. A pritom v našej ústave v článku 18, odstavec (1) sa píše:

NIKOHO NEMOŽNO POSLAŤ NA NÚTENÉ PRÁCE ALEBO NÚTENÉ SLUŽBY

Tak ako to je? Je ústava najvyšší zákon štátu? Karta, ktorú sa nedá prebiť? Alebo len zdrap akéhosi „pergamenu“ uloženého v ohyzdnej budove na hradnom kopci. Vzhľadom k faktu, že sa jej znenie dá jednoducho meniť, prikláňam sa k tej druhej možnosti. Ale predsa, toto ustanovenie je stále v platnosti a napriek tomu nález Ústavného súdu hovorí o niečom úplne odlišnom. Je uspokojujúce vedieť, že máme vykladačov ústavy, ktorí vám ju vyložia podľa objednávky. Pritom, ak len nazrieme za rieku Moravu, zistíme, že tí sa so snehovým nevoľníctvom z dôb úprimného budovania socializmu vyporiadali už roku 2009. A to majú ešte neprezlečených komunistov priamo v parlamente!

Tento gordický uzol musí už raz a pre večné časy rozseknúť parlament. Pokusy v minulosti už boli, ale neúspešné. Médiá sa tomuto otrokárskemu fenoménu sporadicky venujú, ale bez systematického tlaku sa zodpovední zrejme nerozkývu. Mestá a obce namiesto toho, aby tlačili na právnu úpravu zodpovedajúcu dobe, v ktorej žijeme, radšej prijímajú VZN a pokutujú na základe idiotských predpisov. Vážení, rozumný parazit nechá svojho hostiteľa aspoň prežiť, ale vy? Prečo svojim nevoľníkom nedáte daňovú úľavu, alebo ich aspoň nejako pro-forma neodškodníte?. Nemyslíte, že dohoda s nedobrovoľnými odhŕňačmi je lepšia ako vynútené otrokárstvo?

Ja chápem, že zimná údržba je náročná a nedá sa byť súčasne všade. Ale kto pokutuje cestárov – profesionálov za neodhrnuté cesty, magistrát a obce za neporiadok a zlý stav chodníkov? Pred zákonom sme si všetci podľa ústavy rovní. Presne podľa tej istej ústavy, ktorú som tu spomínal. Aj vy cítite tie istoty?

Ale možno aj nám, na samom okraji Európskej galaxie svitá, že sa konečne vymaníme zo stredoveku. Naše ministerstvo dopravy, okrem raketovej výstavby diaľnic, chystá aj zmenu cestného zákona, ktorý by mal tento nezmysel riešiť. Je to zatiaľ v štádiu Columbovej ženy, ale nechajme sa prekvapiť.

Ako ďalej bratislavská MHD?

S bratislavskou dopravou je to ako s vládnou politikou. Každý vie ako by sa mala robiť a súčasne je s ňou každý nepokojný a nadáva.

Narodil som sa v Bratislave, mama Bratislavčanka, otec tiež. Cítim sa byť Bratislavčanom, nie Prešpurákom ani Blavákom... Rokmi sa mesto neuveriteľne mení, a hoci v ňom bez prestávky žijem, tak sa mi každým dňom odcudzuje. Okrem rabovania mestských „klenotov“ všetkými (ale hlavne pravicovými) primátormi, ma hnevá neustále zahusťovanie a nekontrolovaná až gangsterská výstavba. To so sebou nesie absolútne ignorovanie potrieb obyvateľov, medzi ktoré patrí každodenné dochádzanie do práce.

Nie každý má služobný automobil a nie každý túži tráviť dlhé hodiny v rôznych dopravných zápchach. Smutné je, že v zápchach trávia zbytočné hodiny aj tí, ktorí necestujú autom, ale v tomto meste odvádzajú dane. Oproti tomu zápchy spôsobujú hlavne tí, ktorí do mestského rozpočtu nič neodvádzajú, lebo tu nemajú trvalé bydlisko.  Mesto, ktoré nie je schopné skoro 30 rokov vyriešiť reguláciu cezpoľných a vlastnú parkovaciu politiku si vlastne ani nič iné nezaslúži.

Naivne si myslím, že aj cépečkári by sa dali nahovoriť na MHD, ak by táto nefungovala tak ako na predmestí Bombaja. O záchytných parkoviskách sa zásadne hovorí a píše len pred voľbami, podobne aj ako o MHD a iných nevyhnutných veciach, potrebných pre prežitie v tomto meste. Pred dverami sú župné voľby, kde jeden zaslúžilý kandidát dokonca sľubuje MHD zadarmo, hoci na to vôbec nemá žiaden vplyv. Asi podľa hesla: Nikto vám nemôže toľko dať, koľko ja vám sľúbim!  O rok sú tu komunálne voľby, som zvedavý, ktorá profesionálna agentúra dokáže opäť zmanipulovať prevažnú väčšinu slabomyseľných voličov, ktorí sú schopní uveriť, že Bratislava bude raz ako Helsinki.

Tí Bratislavčania, ktorí sú schopní samostatnej mozgovej činnosti si už dávno uvedomili, že ich volení zástupcovia sami nič nevymyslia, že môžu s nekonečnými pripomienkami len schváliť to, čo im niekto naservíruje pod nos. Prečo toto ostré vyjadrenie? Jednoducho som zašiel na web bratislavskej MHD a pozrel som si históriu. Posledné systémové zásahy do mestskej dopravy boli uskutočnené ešte za boľševika! Naša skoro 30 ročná história budovania reálneho kapitalizmu v našom meste sa hromadnej dopravy vôbec nedotkla. Síce sa systémovo zvyšovalo jazdné, menili grafikony, ale až na električku do Petržalky sa nič zásadné neudialo. Za skoro 30 rokov!!! Ivo, máš predstavu, koľko sa toho udialo za posledných 30 rokov ohľadom hromadnej dopravy v Helsinkách?

A čo u nás? V roku 1990 sa zavrhol systém tzv. ťažkého metra ruského typu, lebo po textilnej revolúcii to bolo v súlade so všeobecne uznávanou doktrínou. Škoda. Radšej by som sa viezol z Vrakune do centra za pár minút v ruskom vozni, ako hodinu v demokraticky vyrobenom „ikaruse“, ale uznávam, je to vec vkusu. V roku 1991 sa podpísala zmluva s francúzskou spoločnosťou MATRA o stavbe ľahkého plnoautomatizovaného metra typu VAL, ktoré malo byť na pneumatikách. Aj keď bol zrejme tento typ metra už politicky prijateľný, k realizácii nikdy neprišlo a milióny za projekty a prípravu sa stratili v nedohľadne.

Metro je pre Bratislavu na úrovni sci-fi, a ak by aj nie, tak čiperná výstavba diaľnic nám dáva odpoveď, kedy by sme sa ho asi dočkali. Teda, nie my, ale naši vnuci by ho už určite dostali aspoň do  plánu. Asi jediným riešením zlepšenia bratislavskej hromadnej dopravy je uberať sa cestou koľajovej dopravy. Áno, nič nové, túto mantru do zblbnutia opakoval kandidát na primátora, pán Nesrovnal. Škoda, že jediné, čo preto spravil, bolo prestrihnutie pásky, keď otváral Ftáčnikovu električku do Petržalky.

To čo nechápu volení zástupcovia mesta a kraja, zdá sa, že začínajú chápať developeri. Iste, že každý ušetrený milión na poplatku za rozvoj poteší, ale developer má aj podstatne vážnejší problém. Nikto si jeho kancelárie alebo byty neprenajme a už vôbec nekúpi, ak tam nebude slušná dopravná obslužnosť. Preto svedkami aj bizarných nápadov, ako je napríklad lanovka ponad Dunaj o ktorej sa už popísalo naozaj viac, ako by si tento úsmevný výstrelok zasluhoval.

Ale naspäť na zem a do reality. Viete, že projekt koľajovej dopravy pre Bratislavu nie je žiadnou novinkou? Ani som nemusel dlho hľadať. Na vyššiespomínanom webe MHD som našiel obrázok s názvom: Navrh-nosneho-systemu-v-Bratislave-na-baze-elektrickovej-dopravy-z-roku-1970. (zdroj: Erik Žiak, imhd.sk) Rozumiete? Z roku 1970!!! Skoro pred 50 rokmi to bolo nakreslené! Čo do dnes robili všetci primátori a volení poslanci? Čo robili naše múdre vlády, či už ľavé, alebo pravé? Odpovede ponechávam na vašu fantáziu.

Preto osobne vítam každý počin, ktorý sa bude venovať zlepšeniu dopravy v meste a zvlášť koľajovej dopravy, o ktorej snáď nie je treba nikoho presviedčať, že je ekologická, masová a najrýchlejšia.

A ešte jedna prosba na záver: Nech to preboha nestavia naše mesto, alebo náš štát! Chcel by som sa dožiť kolaudácie.

Predvianočné soireé 2016

Už dva roky derieme poslanecké stoličky. Niektorí dokonca aj viac rokov. Názory v pléne sú rôzne, len jeden sa nemení. Veď načo používať logiku?

V úvode stiahol starosta bod, ktorý pojednával o zmene územného plánu. Je to už po druhý krát. Prvý krát ho na moju žiadosť stiahol predkladateľ, poslanec Kugler. Istá „záujmová skupina“ sa ho snažila vpašovať na zastupiteľstvo bez riadneho prejednania v komisiách. To je naozaj zarážajúce, veď táto skupina má väčšinu poslancov už kúpených, tak potom prečo tie partizánčiny? Tento krát predkladateľ chýbal a celý cirkus sa presunul na budúci rok. Necháme sa prekvapiť, aký to bude nový baliaci papier. Alebo alobal?

Stiahol sa aj bod pojednávajúci o tzv. poplatku za rozvoj, ktorý už naši nadzvukoví mestský poslanci stihli už schváliť, nedbajúc, že sa jeho znenie mení v parlamente. Vidina 15 miliónov im evidentne zatemnila mozog. Počkáme si na jeho novelu, už podľa predbežných správ by to mala byť ešte horšia záplata na to veľmi zlé deravé vrece...

Vráťme sa však domov. Podal som dva pozmeňovacie návrhy k dani za psa vo Vrakuni. Prvý sa týkal psov držaných v rodinný domoch, za ktorých sa platí a bude platiť 20€ daň. V Pod. Biskupiciach je to 10€. To sme až o 100% luxusnejšia štvrť? Že som si nevšimol. Väčšina takýchto psov ani nezaťažuje obecné pozemky a preto nechápem, prečo to výpalné?

Druhým nezmyslom bolo zavedenie dôchodcovskej dane na 15€ a bolo jedno, či v dome, či v paneláku. Veľmi nesystémové opatrenie nebralo do úvahy nízkoprijímové skupiny obyvateľov a zvýhodňovalo rodiny s dôchodcom. Nakoniec sa táto daň ešte znížila na 10€ pre všetkých. Ako jediný som bol proti. Ostatní buď tomu nerozumejú, alebo nechcú rozumieť, ale sú si istí svojimi ovečkami, ktoré ich aj o dva roky na tieto isté stoličky znovu dostanú.

Zmenu rozpočtu na tento rok som jediný nepodporil, lebo sa jednalo o zapracovanie miliónového úveru s ktorým som už predtým nesúhlasil. Vyslúžil som si za to veľmi nepekný pohľad od mladších kolegov.

Za rozpočet na budúci rok som hlasoval, lebo nemalo význam nijako narušovať toto soireé. Neviem, prečo sa z tých rozpočtov robí taký fetiš. Je to len tabuľka v exceli, ktorá sa dá kedykoľvek updateovať. Samozrejme ak je k dispozícii dosť povoľných poslancov. Myslíte, že vo Vrakuni nie je?

Za zmienku stojí ešte žiadosť Juliany Fieberovej o mimosúdne riešenie jej reštitučných nárokov. Rozhodne ich nechcem popierať, ale nemyslím, že pochybenie pri výstavbe garáží si má odniesť iba MČ. V celej tejto kauze nebolo predložených veľa relevantných dokumentov a mám pocit, že kauza už začína pekne smrdieť. Proti som bol len ja, ale ďalší traja so svedomím sa zdržali. Že by iskierka nádeje?

Zázraky už nečakám, ale priznám sa, že toto zastupiteľstvo ma opäť sklamalo. Ale aj napriek tomu vám želám Silvestra s minimom ohlušujúcich petárd (ktoré sú už od tohto roka mestským VZN zakázané, ale ešte sa vždy nájde dosť ignorantských retardov) a šťastné vykročenie do roku 2017!

Impotencia Slovenskej pošty

Jedným z neoficiálnych atribútov, ktoré charakterizujú samostatný a zvrchovaný štát alebo územie je jeho pošta. Väčšina krajín je na svoju poštu hrdá a považuje ju za nemenný etalón kvality v neustále sa meniacom svete. Možno to bolo niekedy aj u nás tak, ale za posledných mnoho rokov si to nejako nevybavujem.

Vy, kto si spomínate na film The Postman, u nás premietaný pod názvom  Posol budúcnosti , mi možno dáte za pravdu, že ak funguje pošta, tak má šancu fungovať aj spoločnosť. Iste toto tvrdenie je trochu pritiahnuté za vlasy, ale mne sa už začína zdať, akoby práve pošta a jej služby plasticky odrážali stav našej chorej a skorumpovanej spoločnosti.

Ale poďme k veci. Všetkým nám je dávno jasné, že aj keď máme mailovú a esemeskovú komunikáciu a balíky nám prinášajú stále vo väčšej miere profesionálne dopravné služby, niektoré služby musí (bohužiaľ) aj naďalej vykonávať Slovenská pošta. Každému z nás sa už určite stalo, že zásielka neprišla na čas, alebo poškodená, alebo vôbec. Keď sa to deje len občas, tak máme sklon túto skutočnosť bagatelizovať a skoro zabudnúť. Ale ak sa prípady nakopia, tak treba upustiť paru, lebo rozčuľovať sa je zbytočné.

V priebehu týždňa som zažil takýto poštový hattrick:

1, Prípad ignorovania mier a váh:

Pošta mi nedoručila zásielku z dôvodu nadrozmernosti. Za nadrozmernú listovú zásielku považuje pošta zásielku, ktorej jeden z rozmerov presahuje hranicu 38x30x5 cm. Keďže obsahom zásielky bolo darčekové večné pero, zásielka pochopiteľne nepresahovala ani jeden z týchto rozmerov, ako je vidieť aj z priložených fotografií.

Tak potom prečo ju tak Slovenská pošta označila???

Nepoznajú miery? Majú zlé pravítko? Sú lenivý to doručiť? Alebo na to nemajú dosť zamestnancov?

Neviem, ale mňa ako ich zákazníka to ani nezaujíma. Pre mňa je podstatné, že som stratil hodinu času, kým som sa k zásielke dostal a doniesol ju domov, kde už mala byť dávno privezená poštovým úradníkom. Veď odosielateľ zaplatil poštovný poplatok za doručenie k mojim dverám a nie na najbližšiu poštu.

Na moju sťažnosť mi odpísali:

..na zaklade Vasho podnetu bolo zistene, ze k nepravidelnosti dorucovania doslo k pochybeniu so strany postoveho dorucovatela, ktory k predmetnej zasielke zanechal oznamenie o ulozeni.

V mene Slovenskej posty a.s., sa Vam za vniknute neprijemnosti ospravedlnujeme.
Na poste Bratislava 214 boli ihned prijate opatrenia, aby k podobnym nepravidelnostiam v buducnosti nedoslo.       Dakujeme za pochopenie.

Aké pochopenie? Ja stále nechápem. Ak by to spravila súkromná firma a nie štátny moloch, tak má problém, ale Slovenská pošta sa tu domáha nejakého pochopenia. Veď je to krádež, oni si privlastňujú peniaze za neuskutočnenú, resp. nedokonanú služba. Akoby pri stavbe domu neurobili strechu a za nepríjemnosti by sa ospravedlnili a žiadali ma o pochopenie.....

2, Prípad neoznámenia zásielky 1:

Veľmi jednoduché. Pošta zásielky nedoručuje, už len sporadicky oznamuje, že sú uložené na vašej pobočke. V tomto prípade sa nikto ani neobťažoval dať mi do schránky dobre známy žltý lístok. Zásielka 18 dní podľa predpisu kvasila na pobočke a potom ju poslali naspäť do Číny. Super! Vianočný darček, ak príde, tak to bude koncom januára, alebo nikdy.

3, Prípad neoznámenia zásielky 2:

Tento raz to bol balíček s medovníkmi od manželkinej kamarátky. Jediné šťastie bolo, že kamarátka zatelefonovala, či sme to už dostali. My sme ani nevedeli, že niečo posiela. Zas žiadne avízo v schránke. Buď si vedúca Pošty 214 na mňa zasadla, alebo pošta ako celok kolabuje. Na tejto adrese bývam už 19 rokov a takéto niečo čo sa deje posledný pol rok som ešte nezažil.

S číslom zásielky a veľmi vytočený so sa postavil do radu, vyčkal si na vedúcu mojej poštovej pobočky. Táto pani vedúca pochopila celú túto story a potvrdila mi, že pošta naozaj kolabuje. Nikto nechce pre poštu pracovať, lebo platy sa pohybujú na úrovni minimálnej mzdy. Za to má Slovenská pošta 32 riaditeľov, ktorých príjmy nie sú až tak zlé.

Zrejme o stave doručovania zásielok nič netuší ani Robert Gálik, generálny riaditeľ pošty, ktorý na tejto teplej stoličke vystriedal Tomáša Druckera, ktorý sa vybral pre zmenu decimovať zdravotníctvo.

Slovenská pošta je akciová spoločnosť, čiže spoločnosť, ktorá vznikla za účelom generovania zisku ako každá iná eseročka či akciovka. Tak potom prečo sa tak nespráva? 

Sťažnosti na jej služby narastajú, len vymožiteľnosť nápravy sa limitne blíži efektu rušenia Mečiarových amnestií. Nebolo by lepšie zauvažovať nad jej predajom renomovanej firme, ktorá to naozaj vie robiť? Pre blaho všetkých odosielateľov a adresátov? Pre blaho zamestnancov pôšt, ktorí musia pracovať v nevyhovujúcich podmienkach za plat, ktorý sa smelo dá nazvať žobračenkou?

Pouvažujme. Mikloš s Dzurindom už predali onakvejšie rodinné striebro. Prečo má pošta poskytovať bohatý válov len pre  pár svojich a podporovať len svoju stranu? Prečo len tí vyvolení sú príjemcami toľko diskutovaných istôt? Prečo sa musíme boriť z nezmyslami a štátnym výpalníctvom, ako som to spomenul v jednom zo svojich predchádzajúcich blogov?

Čosi zaujímavé sa stalo po napísaní toho blogu. Pri večernom venčení psa som nakukol do schránky a čuduj sa svete našiel som v nej čerstvo doručené avízo, ma medovníčky, ktoré už mám dávno v špajzi.

Vážená pošta je zrejmé o čo sa snažíte, ale už nič nezachraňujte, radšej sa sústreďte na doručovanie. Hlavne zásielok, avíza až potom ak budú zásielky nedoručiteľné.

Veď tak by to malo byť, či?

Pat a Mat zo SMERu

Každý z nás pozná tie milé postavičky, ktoré bavia všetky vekové kategórie svojou nešikovnosťou. Ale ak sa takíto dvaja „odborníci“ vyskytnú v parlamente, už sa môže jednať o všeobecné ohrozenie.

Nepatrím medzi ľudí, ktorí si kopnú do niekoho len preto, lebo je to v móde, alebo, že sa to patrí v societe ľudí v ktorej žijem. Na Slovensku je skoro spoločenská povinnosť nadávať na tú stranu, ktorá je práve u moci. Nadávali sme na komunistov, potom na mečiarovcov, dzurindovcov a teraz je našou svätou povinnosťou nadávať na smerákov.

Teda, nie, že by nebolo za čo. V poslednom čase vyplávalo dosť faktov z bačovania našich kapitalistických ľavičiarov na povrch, ktoré nás k tomu provokujú. V tomto blogu by som chcel verejnosť upozorniť na dilentantizmus nielen dvoch popletených smeráckych primátorov, ale aj nášho zákonodárneho zboru ako celku.

Jedná sa o Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účel ktorého si môžeme prečítať v jeho dôvodovej správe:

"Zámerom tohto zákona je, aby na miestach kde vznikne na základe stavebného rozvoja územia potreba vybudovania sociálnej a technickej infraštruktúry, plnil poplatok tri základné funkcie - prijímovú, rozvojovú, protikorupčnú.

Predmetom spoplatnenia je určitý druh stavebnej činnosti, ktorý jednotkám územnej samosprávy vyvoláva ďalšie náklady."

Ak sa to takto podá, napodiv to znie celkom múdro a zmysluplne. Bohužiaľ skutočnosť je absolútne odlišná.

Iniciátor tohto dielka je pán poslancoprimátor Ing. Igor Choma, ktorý sa po rokoch strávených v kresle generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá nám tak rýchlo a lacno stavia životu dôležité tepny našej ekonomiky, ocitol za drevenými dverami so Slotovým menom. Je to človek, ktorý presne vie, čo chce, tvrdí o ňom Nový čas, aj keď v tomto prípade sa jednalo o služobné autíčko. Tiež sa o ňom vie, že je rodinne založený.

Druhým, ktorý len zrejme prilepil svoj podpis pod tento paškvil, bez toho, aby vôbec tušil čo podpisuje, je bývalý minister zdravotníctva, dnes už tiež poslancoprimátor Richard Raši. Zrejme tiež odborník na všetko, ktorý má okrem rodnej strany rád aj svojich spolužiakov,  momentálne útočí na svojich občanov  podaním trestného oznámenia.

Nech čitateľ uzná sám, či sú takíto PatMat-ovia schopní navrhnúť niečo, čo by malo hlavu a pätu. Okrem toho, som presvedčený, že oni to ani nepísali, a Raši to určite ani nečítal. Zákon, ktorý začne platiť na začiatku tohto novembra má toľko dier ako správny ementál. Inštitút Urbárneho Rozvoja k tomu vypracoval podrobnú analýzu. Pre tých, ktorý nemajú toľko času na štúdium odporúčam blog Olivera Tomana.

Fascinujú ma dve najväčšie perly toho zákona.

1, Tí, ktorí budú chcieť mať svoje nové bývanie v skromnom bytíku budú musieť poplatok zaplatiť, ale tí solventnejší, ktorí budú mať dosť prostriedkov na investíciu do rodinného domu do 150m2,  sa poplatku vyhnú.

2, Rekonštrukcia bytového domu, napríklad zateplenie podporované štátnymi inštitúciami a celou EU je dôvodom na vyrúbenie poplatku. V tomto prípade je už namieste preveriť mentálnu integritu ako navrhovateľov zákona, tak aj všetkých tých, čo ho schválili!

Perlami sa to tam len hemží, napríklad ak v katastri malej obce postaví zahraničný investor svoju prevádzku, tak miestny starosta si po vzore Chomu môže u Malchárka objednať takú istú audinku. Neviem, že by toto bol ten účel?

Týmto nariadením nepotrestáme „zlých developerov“, tí stavajú len to, čo im v stavebnom konaní prejde. Takže nadávať na zahusťovanie a zlú infraštruktúru môžeme len starostom a primátorom. Zavedením tohto poplatku sa okrem iného prenesie ťarcha platby na konečného užívateľa – teda občana, developer mu to posunie ako položku na faktúre. A okrem toho sa mestá a obce môžu rozlúčiť s tzv. vynútenými investíciami, dostanú jednoducho zákonom stanovené výpalné, ktoré kto vie kde skončí. Som si absolútne istým že v rozvoji infraštruktúry to nebude.

Zaregistroval som vznik iniciatívy „Bývanie pre mladých“, ktorá sa snaží upozorniť spiacu slovenskú väčšinu na nebezpečenstvá plynúce z tohto zákona. Problém bývania sa týka najmä mladých ľudí, ktorí ak zostanú na Slovensku, chcú žiť svojim vlastným životom. Pri akútnom nedostatku nájomných bytov, je jediným riešením upísať sa hypotekárnemu diablovi na polovicu života. Tento poplatok im túto dobu ešte predĺži. Tak sa potom nečudujme, že odídu žiť tam, kde sa to dá.

Jediné s čím kategoricky nesúhlasím je ich žiadosť o odpustenie poplatku pre mladých do 35 rokov. Myslím, že zvýhodnených skupín už naši politici vygenerovali dosť. Je to taký istý nezmysel ako vlaky zadarmo, lebo zadarmo nie je nič.

To fakt musí všetko zaplatiť pracujúci heterosexuálny ateista v strednom veku, slobodný,  bezdetný, príslušník väčšinovej populácie?

(nehodiace sa škrtnite, alebo hodiace sa pridajte)

A čo keď povie – NIE?

Potom čakajte páni revolúciu, a tá už nebude zamatová.....