Jurij Dimitrov za to naozaj nemôže

Bol štvrtok, krásny štrnásty júlový deň v roku 1966. Ja som mal sedem rokov a tešil som sa na sobotu, lebo som mal ísť s rodičmi na Zlaté piesky k vode. Ani som len netušil, čo na nás súdruhovia z MsNV v Bratislave v ten deň upiekli. Neviem, či to bolo tým teplom, alebo len tlak okolností pri budovaní prekvitajúceho socialistického hospodárstva tak pôsobil, skrátka rozhodli o zriadení skládky odpadov zo závodov Juraja Dimitrova a to priamo vo vyschnutom „Mlynskom ramene“, ktoré sa nachádza na pomedzí dvoch bratislavských mestských častí Ružinov a Vrakuňa.

Skládku začali zavážať skoro okamžite, lebo podľa vtedajšej legislatívy nebolo nutné vopred terén upraviť, aby sa pri porušení obalov nedostali toxické látky do pôdy a následne do vodných zdrojov. Plechové sudy rovno naskladali na štrkové podložie, miestami až do výšky 2,5 metra.  Takto sa na ideálne nasiakavej ploche ocitlo cca 90 000 m³ extrémne toxického odpadu, ktorý bol rozmiestnený na ploche 46500 m². Aby sa nezošpatil kolorit krajiny, tak naša vláda múdro rozhodla o rekultivácii tejto plochy tým, že toto skladisko chemických zbraní zaviezli zeminou z výkopových prác zo stavieb Domu Odborov a Vodného diela Gabčíkovo. Neskôr sa tam poľnohospodári snažili pestovať slnečnicu, ale v tom čase im nikto nevedel zmerať koľko má tá slnečnica ortuti, kadmia.... (alebo si doplňte ktorýkoľvek jed, ťažký kov, alebo organickú zlúčeninu, zatiaľ je v zozname cez 170 položiek) tak radšej nechali túto plochu úhorom.

poloha skládky

A čas plynul ...

Súvislosti zrejme nikomu zo zodpovedných nedochádzali, hoci zákonitosti ohľadom korózie boli už známe aj dôstojníkom našej ľudovodemokratickej armády.

Ak by som mal parafrázovať poručíka Troníka:

Čo sa stane s plechovým sudom naplneným tekutým toxickým odpadom ak ho zakopem do zeme do extrémne vlhkého prostredia?

Odpoveď je viac ako jasná: NO SKORODUJE VY TUPCI!

A keď koroduje, tak sa na jeho plášti objavia otvory z ktorých bude ten toxický koktail vytekať rovno do spodnej vody. Opäť opakujem: sudy boli postavené na štrku, izolácia sa rovnala nule, dokonca na tých miestach absentovalo aj ílovité podložie. Pre toxické látky to je ako lístok na expres do cieľovej stanice – podzemné vody Žitného ostrova. Áno, táto logická úvaha je na úrovni absolventa základnej školy, len mi je ľúto, že podobná nenapadla nikomu z kompetentných. Alebo si radšej nechávajú spracovávať analýzy za státisíce ?  Zmysluplný efekt z nich som zatiaľ nikde nepostrehol.

Aby toho ešte nebolo dosť do hry vstupuje ďalší faktor a tým je sprevádzkovanie VD Gabčíkovo v roku 1992. Hladiny spodných vôd stúpli a zasiahli nielen zónu kontaminovaných hornín, ale aj samotnú skládku.

Z článku uverejnenom už v roku 2002 citujem: „V prípade pochovanej skládky chemického odpadu vo Vrakuni ide o nekontrolovateľný únik znečistenia v tesnej blízkosti vodohospodársky chránenej oblasti Žitný ostrov. Pohyb znečistenia v smere prúdenia podzemných vôd je orientovaný práve do tejto vodohospodársky významnej oblasti,“ potvrdil geológ Stanislav Klaučo, ktorý sa územím vo Vrakuni zaoberal.

           

Čo robia kompetentní?

V roku 2002 vydala vrakunská starostka zákaz používania vody zo studní, oznam bol vyvesený necelý mesiac na nástenke a potom sa na všetko zabudlo. Napriek pretrvávajúcemu zákazu vrakunčania (dnes už sa len o Vrakuňu nejedná, je to okruh viac ako 15 km od skládky) polievajú svoje záhradky aj naďalej zo svojich legálnych či nelegálnych studní. Tí ktorí do hĺbenia investovali viac prostriedkov sa utešujú, že majú vodu nezávadnú, ale je to omyl. Aj keď sa najväčšia ekologická záťaž nachádza v hĺbke 4-8 metrov pod zemou, žiadna rúra stopercentne netesní a hlbšie studne sú kontaminované vyššími vrstvami spodných vôd. A vy, ktorí tu nebývate sa zbytočne neradujte, veď ani neviete čo jete a čo pijete. Veľa toxických látok sa šíri práve potravinovým reťazcom.

V máji  2010  Slovenská agentúra životného prostredia, Banská Bystrica, Centrum environmentalisti-ky  vypracovala  „Regionálne štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredia vybraných regiónov – Bratislavský kraj“, v ktorej sa vrakunská skládka  hodnotí na 6. mieste (asi tých prvých päť je dôležitejších!!!) v bratislavskom kraji:

Tabuľka 1: Prioritné verifikované environmentálne záťaže v Bratislavskom kraji na základe celkového hodnotenia rizikovosti (podľa kritéria V), definovanie rizík a návrh opatrení na ich riešenie

Priorita 6. B2 (020)B/ Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHZJD

Nebezpečné odpady z bývalého štátneho podniku CHZJD boli pred rokom 1980 uložené do Mlynského ramena malého Dunaja. Po napustení VD Gabčíkovo sa odpady dostali do kontaktu s hladinou podzemnej vody. Geologickým prieskumom v roku 2005 bolo v zeminách zistené prekročenie IT kritéria pre obsah olova, NEL a pesticídov V tesnej blízkosti lokality sa realizuje nová výstavba, ktorá môže sťažiť sanáciu.

Krátkodobé 1) podrobný geologický prieskum EZ 2) RA Strednodobé Sanácia skládky Dlhodobé 1) monitorovanie lokality

V roku 2011 bol prijatý zákon č.409/2011 Z. z  o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe toho Ministerstvo životného prostredia SR, Sekcia geológie a prírodných zdrojov schválila protokol  Projektu geologickej úlohy: Prieskum environmentálnej záťaže Vrakunská cesta – skládka CHZJD –SK/EZ/B2/136.  Zhotoviteľom geologických prác je  DEKONTA Slovensko, spol. s. r. o. Odeská 49, 821 06 Bratislava.

Nechcem podceňovať význam prieskumov zamorenia, ale štvrťmilión eur použiť len na to, čo už vieme? Skúmať môžeme koľko chceme, s tými 90 000 m³ smrteľného nebezpečenstva treba niečo spraviť a to už včera! Pritom skládka ani priesaky sa systémovo nemonitorujú! To si nikto neuvedomuje, že diery v sudoch sa samé nezalepia a každým okamžikom vyteká stále viac smrtiaceho koktailu pod naše nohy? Pred čím si kompetentní zatvárajú oči? Vydržíme ešte pár rokov na teplom mieste a potom nech sa o to bremeno postará niekto iný?

Zrejme si nie je nikto schopný uvedomiť, že sa tu nejedná o jednu mestskú štvrť s 20 000 obyvateľmi, ale o celý Žitný ostrov s  jedným miliónom ľudí. Alebo o ľudí tu nejde?

Zo správy o Zdravotnom stave obyvateľov hlavného mesta SR Bratislavy sa dá vyčítať, že v období 2008-2011 je zaznamenaný nárast onkologických ochorení o 33,7% a v období 2000-2011 je zaznamenaný nárast alergických chorôb o 86,58%. Netvrdím, že všetko má na svedomí skládka CHZJD, určite svoj podiel má aj nezdravý životný štýl a istoty, ktoré sú každodenne poskytované daňovým poplatníkom.

Ak pánom politikom nejde o ľudí, tak určite ide o peniaze. Sanácia skládky je veľmi drahý špás, za tie peniaze by v slušnej krajine postavili aj dve tretiny diaľničného obchvatu (samozrejme v nie cez PPP projekty). Niekde som čítal, že ešte v tomto storočí sa budú viesť vojny nie o ropu, ale o vodu. Možno nás chcú naši predstavitelia uchrániť vojnových hrôz tým, že nechajú kontaminovať to, čo je na Slovensku najvzácnejšie – voda. Dosť sarkazmu – cena čistej pitnej vody, ktorá sa na Žitnom ostrove nachádza je neporovnateľná s cenou sanácie takejto skládky. A to nehovorím o medzinárodných ťahaniciach v prípade, že niečo znepokojivé namerajú na svojom území maďari.

Čo sa vlastne aktuálne deje?

Na samotnej skládke nič. Ale okolo nej prebieha veľmi čulý stavebný ruch. Predpokladám po medializácii tejto iniciatívy aj lobbing developerov, aby sa aj naďalej nič nerobilo, veď oni môžu piť vodu Evian, no nie?

Na môj dopyt MŽP odpovedalo:

Výsledky prieskumu budú vyhodnotené v záverečnej správe z geologického prieskumu životného prostredia. Na základe rizikovej analýzy budú určené sanačné limity a zároveň bude vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie. Záverečná správa bude posudzovaná v Komisii pre posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ s analýzou rizika znečisteného územia. Po schválení záverečnej správy bude záverečná správa odovzdaná do GEOFONDU a sprístupnená verejnosti.

V súčasnosti nie je možné dať odpoveď, kedy začne MŽP SR s odstraňovaním predmetnej environmentálnej záťaže, vzhľadom na skutočnosť, že až na základe výsledkov prieskumu bude možné realizovať ďalšie kroky súvisiace s odstraňovaním environmentálnej záťaže. Prvým krokom bude určenie povinnej osoby, ktorá bude zodpovedná za jej odstránenie podľa zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Na MZP, SIŽP, vládu a parlament už bolo za tie roky doručeného už dosť papiera, ale ani jeden sud sa zatiaľ nepohol. Minister MŽP Žiga v relácii TA3 "Tak takto" priznal, že v decembri nám EU povolila čerpať 3,1 mld.eur na takéto projekty. Vláda tiež vyčlenila viac ako 800 miliónov eur. A ak si uvedomíme, že sa nachádzame v predvolebnom roku, kde sú „zázraky“ možné,  je našou povinnosťou pre túto veľmi dlho odkladanú katastrofu niečo urobiť. Inak sa peniaze rozkotúľajú na všetky strany a nám neostane ani na fľašu balenej vody.

Spolu s Miroslavom Dragúnom z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja sme na tlačovke oboznámili verejnosť s našim zámerom. 

Televízia TA3 odvysielala o tomto probléme reportáž. Ostatné elektronické médiá (česť výnimkám) sú zatiaľ vyznávačmi pštrosej politiky a ak to pôjde takto ďalej, tak nemáme problém obrátiť sa na maďarské a rakúske médiá, ktoré nie sú ovplyvnené slovenskými politickými a záujmovými skupinami.

Na záver by som chcel poďakovať poslancovi MZ Vrakuňa pánovi Milanovi Schindlerovi, ktorý sa tejto problematike venuje už tretie volebné obdobie a vedúcej úseku životného prostredia pri MÚ Vrakuňa, pani Oľge Dolhej za podklady k tomuto blogu.

Tento príspevok budem neustále dopĺňať najnovšími informáciami. Tlačivá petície nájdete tu. Ak by ste mali záujem zapojiť sa do nášho snaženia, neváhajte kontaktovať priamo mňa alebo MiraDragúna.

Na záver jedna technická poznámka: Dimitrov nikdy nebol Jurij, ako ma upozornila Mirsa v diskusii k môjmu klonovému blogu na SME. Celým menom sa volal Georgi Michailov Dimitrov, ale ja ho vnímam ako svojho menovca Ďura.