Wednesday, December 17, 2014

Spoločne pre Vrakuňu? Spoločne pre seba!

Keď som išiel v pondelok z krátkeho, ale o to smutnejšieho zasadania MZ Vrakuňa, tak mi padol do oka ešte neprelepený predvolebný plagát jedného z kandidátov na poslanca v našej mestskej časti. A to hlavné, čo mi skoro vybilo oko, bolo predvolebné heslo jeho pravicovej koalície:

SPOLOČNE PRE VRAKUŇU

S jednou časťou hesla sa dá bezo zbytku súhlasiť, bolo to naozaj spoločne. Zdá sa, že pravicová koalícia, alebo môžeme už povedať pravicový klub (pre jednoduchosť ho budem naďalej označovať skratkou PK) funguje ako dobre premazaný stroj. Na rokovanie prišli spoločne dohodnutí a spoločne pripravení ignorovať akýkoľvek pokus o narušenie ich hegemónie. So zvyškom hesla by som si dovolil polemizovať - pre Vrakuňu? Ak by bola Vrakuňa obývaná len členmi PK a ich voličmi s rodinami, tak možno. Ale podľa posledného sčítania tu žije viac ako 20 000 obyvateľov a nie sú všetci ovce.




Ale k veci. Okrem iného sme na našom druhom zasadnutí volili predsedov a členov komisií. Zástupca PK s nami nezávislými a jedným "nonPK" poslancom hovoril už pred tým a priamo nám oznámil, že šance nášho výberu sú vopred obmedzené, že PK ako "väčšinový" vlastník MZ už rozhodlo.  Snažil som sa namietať a svoje námietky som podporil aj relevantnými argumentami. Márne. Bolo už rozhodnuté. Aj o nás a bez nás. Vyhoveli len v nepodstaných detailoch. Do žiadnej kľúčovej komisie nás nepustili. (Ja som mal prioritný záujem o územnoplánovaciu a Ing. Murcinová o finančnú - márna snaha).

Pred hlasovaním o voľbe predsedov komisií (v tomto volebnom období ich bude len šesť) som požiadal o slovo s tým, že členom PK objasním, že urobia chybu ak jedno predsednícke miesto (v ľubovoľnej komisii) neponúknu nám ostatným.

Svoje tvrdenie som oprel o tri argumenty:
1, Členovia PK majú 80% väčšinu v MZ, čo sú štyri pätiny. Ak by sme brali do úvahy zmysel pre fair play a matematiku, tak jedno kreslo predsedu komisie by malo byť po práve pre nezávislých.
2, Pri komunálnych voľbách som sa umiestnil ako tretí najúspešnejší poslanec a počet mojich hlasov bol vyšší ako jedna šestina tých, čo sa na voľbách zúčastnili. Preto logicky (ale nie politicky) mi malo byť ponúknuté jedno predsednícke miesto.
3, Tretí argument bol len analógiou. Spomenul som toľko kritizovanú stranu SMER - v parlamente má ústavnú väčšinu, ale aj tak ponúkla dve zo štyroch podpredsedníckych stoličiek opozícii (KDH a OLANO)

Ani jeden z argumentov nezabral a nikto na ne ani nereagoval. Veď sa ani nedalo, všetkým bolo jasné, že mám pravdu, ale "prasa" už bolo vopred rozporcované tak, že pre nás ostatných  neexistovala pozvánka.

Ani Paška by sa za nich hanbiť nemusel, PK konalo v mene jeho výroku:

Ak vyhráš voľby, môžeš všetko.

Ale dámy a páni poslanci, nezabudli ste na niečo? To čo vám príde také nepodstatné po voľbách - občan. Však on na takéto "drobnosti" za štyri roky zabudne, no nie?

Aby som nezabudol - Vrakuňa je opäť výnimočná. Pojem boľševizmus alebo boľševik bol doteraz spájaný prevažne s ľavicovo orientovanými stranami. Ale od pondelka tu máme

skupinu dvanástich pravicových boľševikov. 

Napriek svojej bezmedznej naivite dúfam, že niektorí z nich začnú namiesto straníckej servilnej poslušnosti používať vlastný rozum.

Pri voľbe podpredsedov a členov komisií som odmietol post podpredsedu mandátovej komisie lebo na takú malú kosť zo stola PK naozaj nie som odkázaný.

Okrem toho sme schválili starostov plat a oddávajúcich poslancov (aspoň to mi dovolili robiť). Pri odsúhlasovaní odmeny kontrolórke inak dobre fungujúca mašinéria PK zrozpačitela, lebo jeden ich zástupca požiadal o 100% navýšenie jej navrhnutej odmeny. Prešlo to, aj keď sa asi šesť poslancov zdržalo, medzi nimi aj ja, lebo sa k minulosti vyjadriť neviem.

Podrobnosti nájdete onedlho aj na webe Vrakune. Zároveň vás pozývam na ďalšie zasadanie MZ, ktoré bude 27.1.2015. Show must go on!



Sunday, December 14, 2014

Na úvod tohoto blogu...

Na úvod mi dovoľte, aby som sa predstavil:

Volám sa Juraj Štubniak, tento rok som kandidoval v komunálnych voľbách za starostu v mestskej časti Bratislava - Vrakuňa. Nevyšlo to, najmä kvôli tomu, že drvivá väčšina mojich spoluobčanov sú historicky známi ako veľkí ignoranti. Opäť tu u nás prišlo tradične najnižšie percento oprávnených voličov (26,85%) k urnám a tým rozhodli. Komentovať to nebudem, demokracia nám dala možnosť voliť slobodne (hoci bez uváženia, alebo štipky zdravého rozumu) a tiež možnosť nevoliť.

Vďaka dobre mierenej rade od pracovníčky MÚ som odovzdal aj kandidátsku listinu na poslanca. Uspel som ako poslanec s tretím najvyšším počtom hlasov. Keď vezmeme do úvahy krátke obdobie zviditeľňovania sa a málopočetnú základňu môjho volebného tímu spolu s obmedzeným rozpočtom, tak musím hodnotiť toto umiestnenie ako výborné. Veď proti osamelému nováčikovi stáli -  mohutná koalícia pravicových strán, koalícia vedená vládnucou stranou a silná developersko-ekonomická záujmová skupina.

Podobne, ako mnoho mojich susedov som bol z celkového volebného výsledku rozčarovaný, lebo ani ako poslanec nebudem môcť do riadenia budúcnosti mojej štvrte významne zasiahnuť. Všetko má v rukách starosta a pravicový poslanecký klub, ktorý má v zastupiteľstve 80% mocenskú prevahu. Ostáva mi už len jediná funkcia - informovať vás o tom, čo sa na zastupiteľstve deje a byť vašim zástupcom pri riešení problémov spojených so životom v našej mestskej časti.
Za týmto účelom som okrem facebookovej stránky zriadil tento blog, kde vás budem pravidelne informovať o tom, čo sa mi podarí zistiť.



Pre tých, ktorí nemajú o mojej osobe informácie zo starej web stránky, len krátko:

Narodil som sa v Bratislave v roku 1959 v rodine strojného inžiniera a zdravotnej sestry. Mojou prvou adresou bola Gajova ulica v centre mesta. Detstvo som prežil medzi ulicami Krížna, Vazovova a Kmeťovým námestím. Vyzeralo to tak, že na tomto mikropriestore je mi súdené ostať, lebo základnú a strednú školu som absolvoval na Vazovovej 4 a 6 a potom som začal študovať
Elektrotechnickú fakultu na Vazovovej 5 a po promócii som pracoval v rozhlase na Mýtnej ulici.
S rodičmi sme potom bývali v Ľudovej štvrti a v dospelosti som sa stal Ružinovčanom
(Drieňová a Miletičova ulica).
Každá mestská štvrť bola svojim spôsobom charakteristická a dala mi niečo iné. Poslednú októbrovú sobotu v roku 1997 som sa presťahoval do starého vrakunského domu a tak sa zo mňa stal už navždy hrdý vrakunčan.

Počas štúdií som neustále brigádoval, vystriedal som tak veľa profesií, skúsenosti z ktorých sa mi hodili v ďalšom profesionálnom živote. S čerstvým diplomom elektrotechnického inžiniera som zahájil svoju profesionálnu kariéru  v slovenskom rozhlase na pozícii zvukového majstra. Toto obdobie považujem za profesionálne najkrajšie. Moje meno sa nachádza na množstve albumov populárnej aj vážnej hudby, ktoré dodnes robia radosť mnohým poslucháčom. Po takzvanej nežnej revolúcii som dostal ponuku pracovať v jednom rakúskom štúdiu. Počas úspešných troch rokov som sa naučil tej ich typickej profesionálnej dôslednosti a doťahovaniu svojej práce až do úplnej dokonalosti. Neskôr som založil svoju vlastnú produkčnú spoločnosť, ktorá sa zaoberala prevažne zvukovou produkciou, obchodom a organizovaním školení.

Potom nasledovalo moje manažérske obdobie. Za jeho najvýznamnejšiu časť považujem čas strávený
vo výkone funkcie konateľa a riaditeľa spoločnosti Dom techniky ZSTVS Bratislava. Bolo to nesmierne náročné obdobie, ktoré ma vyzbrojilo mnohými praktickými znalosťami a skúsenosťami.

V súčasnej dobe účinkujem v televízii najmä v cyklických programoch "Súdna sieň" a "Ochrancovia". Okrem toho píšem scenáre a sporadicky sa venujem zvukovej produkcii.

Som blíženec, a tí radi objavujú nové veci. Preto som veľmi rád, že som mal možnosť nahliadnuť do
zákutí väčšieho počtu profesií, ktoré mi dali to najcennejšie - skúsenosť a poznanie.
Cestovanie a spoznávanie iných krajín a kultúr ma vnútorne obohacuje, ale na druhej strane mám rád ten svoj "kúsok vesmíru"- svoju vrakunskú záhradku s vernou spoločníčkou Brendou.




Prečo som kandidoval? Chcel som dať svojim spoluobčanom alternatívu - človeka nikdy nespájaného s politikou ani záujmovými zoskupeniami. Kandidáta, ktorý sa nezodpovedá nikomu, len svojmu svedomiu a svojim voličom. Naivne som sa domnieval, že to stačí. Už sa zo svojej naivity liečim a prajem aj ostatným, aby ich vytriezvenie do reality bolo čo najmenej bolestné.