Wednesday, December 30, 2015

Čo je na tom zábavné?

Určite ste sa stretli s termínom zábavná pyrotechnika. Pýtam sa: pre koho, okrem ziskuchtivých predajcov je tento spôsob oslavy zábavný?



Trochu som pátral na webe a priznám sa, nebolo sa veľmi o čo oprieť. Pokiaľ „zábavný pyrotechnik“ nie je Číňan, ktorý má ospravedlnenie v tradícii, tak sú to len puberťáci, muži, ktorí v puberte zamrzli, alebo inak utlačovaní jedinci, ktorí si potrebujú svoje sebavedomie pozdvihnúť nejakým tým buchnutím. Možno manželia, ktorí si doma nemôžu buchnúť do stola, lebo by riskovali preplesk mokrým vechťom medzi oči.

Bohužiaľ veľa krát vidíme pri odpaľovaní takejto zábavy oteckov v mladšom a strednom veku, ktorí svoje počínanie odôvodňujú tým, že robia radosť svojim deťom.

Toto má byť tá radosť?

Nevedomky (ako inak) učia svoje ratolesti plytkej zábave, ktorá okrem toho, že to buchne, im nič nedá. A to teraz nehovorím o nejakých mentálnych ziskoch. Neskôr sa možno niektorí s plačom čudujú, že ich náctiletému synáčikovi utrhlo pár prstov. Pritom netušia, že vinní sú vlastne oni sami. Podobne ako pani Lenka v jednej FB diskusii ani ja necítim nejakú účasť s tými, ktorým sa to stane. Pre mňa sú to len ďalší kandidáti na Darwinovu cenu a jediné o čo sa zaujímam, či neublížili niekomu nevinnému. A uráža ma ak ich liečba je hradená zdravotnou poisťovňou a čerpajú nebodaj ešte nemocenskú.

Ale nie o páchateľoch som chcel písať, ale o obetiach. Stále je veľa ľudí, ktorí prehliadajú fakt, že niekomu efekty tzv. zábavnej pyrotechniky môžu aj niekomu vadiť. Myslím, že týchto ľudí nestále pribúda, len majú všetci jednu zásadnú slabinu. Sú slušní a rozumní, preto sa do konfliktu s mentálne menej vybavenými občanmi nepúšťajú.

Hlavnými obeťami sú však zvieratá. Tento rok som zaznamenal viaceré iniciatívy, ktoré nabádali oslavujúcich, aby boli tolerantní k okoliu. Myslím, že aj tento rok to bude márne. Preto všetkým používateľom tzv. zábavnej pyrotechniky ponúkam jediný správny a všetkými rozumnými ľuďmi akceptovaný návod na jej používanie. Prevzal som ho z fanpage „Bůh stvořil veterinu, aby udržovala psa zdravého a člověka na mizině“.





Prosím všetkých, ktorí majú aspoň trochu empatie, nepoužívajte tzv. zábavnú pyrotechniku ani na Silvestra ani nikdy inokedy. Niektoré samosprávy ako sú napríklad Vysoké Tatry tento druh „oslavy“ jednoducho zakázali. Škoda, že primátor Bratislavy nebol aj v tomto smere osvietený podobne ako pri „výhodnom predaji“ PKO. Viaceré obce majú striktne prostredníctvom VZN uvedené, kedy a kde sa pyrotechnika môže používať. Ale nezaznamenal som, že by Mestská polícia za porušenie takéhoto VZN dala niekomu pokutu. Ale skúste na chvíľu zaparkovať a zbehnúť si na poštu....  škoda reči.

Riešenie?

Je jednoduché. Zakázať! Veď aj konope je zakázané, napriek jeho nesporným liečebným účinkom, zakázané je aj prekročenie povolenej rýchlosti, zakázané je zanechávať odpad na verejných priestranstvách, atď. Viete koľko je z tej pyrotechniky odpadu, ktorý je porozhadzovaný na metre ďaleko? Zákazov máme veľmi veľa a nereptáme, naučili sme sa s nimi žiť. Tento jeden naviac by ma vážne potešil.

A keď nie zakázať, tak brutálne zdaniť, presne ako to robí štát s pohonnými hmotami, alkoholom, cigaretami .... a vlastne s nami všetkými.


Tu by som ten zmysel videl.

Friday, December 18, 2015

V očakávaní zmien...

Na poslednom tohoročnom zasadaní vrakunského parlamentu sa mali podľa pôvodného plánu udiať veľké zmeny ktoré som avizoval v predchádzajúcom blogu. Ale neudiali sa. Sám som prekvapený. Ale poďme po poriadku.

Najprv by som sa rád venoval tzv. môjmu bodu. Je to po prvý krát, čo som predložil do rokovania zastupiteľstva niečo úplne vlastné a treba poznamenať, že aj neopozerané. V období, kedy sa dane a ostatné finančné zaťaženie občanov uberajú len jedným smerom, dovolil som si takú drzosť a predložil som plán ako žiadať nižšie dane z nehnuteľností vo Vrakuni.

Sledujte prosím tok mojich myšlienok:
Asi každý vrakunčan, ktorý vie čítať a písať, má nejaké informácie o skládke toxického odpadu, pod ktorou je podpísané CHZJD a Mesto Bratislava. Komu by nejaká informácia chýbala odporúčam si prečítať jeden z mojich predchádzajúcich blogov.

Táto myšlienka mi zišla na um, keď som pred časom čítal ten nehorázny Nesrovnalov návrh plošne zvýšiť dane z nehnuteľností o „smiešnych“ 100%. Na zastupiteľstve sme to síce zamietli a podobne sa zachovali aj skoro všetky časti Bratislavy , ale aj takému politickému embryu ako som ja, je jasné, že dane pôjdu hore, či sa nám to páči alebo nie. Primátor má teraz iné priority a určite len čaká na vhodný čas.

Ak sa tieto dva fakty dajú do súvisu, tak myšlienka sa ponúkne okamžite sama. V 80-tych rokoch minulého storočia Mesto Bratislava povolilo ukladať toxický odpad na svojom pozemku  a aj neskôr prevzalo túto skládku do svojej správy. To znamená, že je za skládku a jej toxické pôsobenie na okolitý priestor zodpovedné v celom rozsahu. Podľa správy uvedenej na webe MŽP, skládka zasahuje prakticky celé územie Vrakune, Podunajských Biskupíc a aj ďalej na Žitný ostrov.

To isté mesto Bratislava, ktoré je pôvodcom znehodnotenia hodnoty našich pozemkov a pôvodcom zníženia predajnej ceny našich nehnuteľností sa neustále tvári, že nemá s týmto zamorením nič spoločné. Dokonca chce zvyšovať dane z nehnuteľností aj na takto kontaminovanom území.

Záhradkári nemôžu čerpať vodu zo studní, ktoré ich určite stáli nemalé prostriedky. Napriek tomu platia dane z pozemkov, akoby tieto boli lokalizované na absolútne čistom a nekontaminovanom území.

Preto som navrhol žiadať:

1, Zníženie dani z nehnuteľnosti o 50% na pozemky kvalifikované v katastri ako záhrada
2, Zníženie dani z nehnuteľnosti o 30% na pozemky kvalifikované v katastri ako zastavané plochy a nádvoria
3, Zníženie dani z nehnuteľnosti o 15% na pozemky kvalifikované v katastri ako stavby

Táto zľava by platila pre majiteľov nehnuteľností v zasiahnutom území pokiaľ by neboli odstránené následky toxického zamorenia, ktoré budú doložené kvalifikovanými meraniami.
Úvaha sa zdá byť logická. Poslanci túto myšlienku v zásade podporili, len sa bránili faktu, aby boli dane znižované jednotlivcom. Ani moja logická argumentácia, že úľava by mala byť poskytnutá adresne tomu, komu vznikla škoda, nezabrala. V mojom znení bol návrh na zastupiteľstve nepriechodný. Aby som zachránil aspoň myšlienku, tak som súhlasil s preformulovaním percentuálnej úľavy ako kompenzáciu pre mestskú časť. Tento pozmeňovací návrh získal podporu a bol schválený. Uvidíme kedy a ako to prednesie starosta v mestskom zastupiteľstve a hlavne aká bude reakcia mesta.





O rozpočte sme mali mimoriadnu schôdzu, takže búrlivé prerokovanie sa nekonalo. Možno sa mýlim, ale som toho názoru, že do excelovských tabuliek sa dá napísať hocičo a je to jedno, veď celé účtovníctvo je len o tom kde a ako čo napasujem. Mňa by skôr zaujímala kontrola výdavkov, platenie dohodárov a iné cesty cez ktoré Vrakuni utekajú peniaze. Ale to by musel byť v pravicovom parlamente konsenzus s logikou, aby sa takáto kontrola presadila.

Čo sa týka novej parkovacej politiky, veľmi som do tejto problematiky nezasahoval, pretože som cítil, že kolegovia bývajúci na sídlisku k tomu majú bližšie. Môj názor je však taký, že kardinálna otázka nie je cena, za akú sa parkovacie miesto prenajíma. Ak sa zohľadnia ZŤP občania, zvýhodnia fyzické osoby s trvalým pobytom v našej MČ, potom sa môže aj losovať. Podstatnú vec, ktorú som žiadal a prešla ako obvykle bez povšimnutia, sú krátkodobé parkovacie miesta, aby si ľudia mohli komfortne vyložiť nákup pred domom a tiež dostatok bezplatných miest, aj keď nebudú hneď každému pod oknom. A kto chce na svoje auto vidieť z okna, nech si priplatí.

Na záver tri malé prekvapenia:

1, súťaž na prenájom zdravotného strediska bola ukončená, na zastupiteľstve sa mala len odklepnúť nájomná zmluva a zrazu sa materiál stiahol z rokovania z dôvodu, „že vraj“ lekári prišli s novou ponukou. Tak neviem, kto a ako to tu riadi, ale ak je už súťaž uzavretá??? Preto sa pýtam to holmesovské: Komu ku prospechu? Celá táto záležitosť je dosť zamlžená a radosť mi nerobí ani apatia občanov ani nejednotní lekári.

2, Predaj Spokojného bývania sa stiahol, vraj Spokojné bývanie sa zaviazalo vyprodukovať zisk a zatiaľ sa nepredáva. Zaujímavé, keďže JA JEDINÝ som bol proti predaju, tak to mám považovať za svoje víťazstvo? Nateraz netuším aká nová hra sa tu rozohrala, len ma uráža, ak niekto spochybňuje moju inteligenciu.

3, Na tomto zastupiteľstve sa malo už len odsúhlasiť nového konateľa VPS, ktorý mal v mene MČ založil novú eseročku. Neudialo sa tak, JA JEDINÝ som bol proti zakladaniu takejto tunelovacej ustanovizne, aj toto mám považovať za svoje víťazstvo? Starosta tento krok odložil s tvrdením, že sa potrebuje ešte do jari oboznámiť s číslami J . Zaujímavé je, že keď to na jeseň naháňal, tak bol s číslami oboznámený až príliš dobre, veď oblbol našu pravicovú squaddru tak, že mu to odkývali. Tak vo co go?

S týmito tromi zvláštnymi úkazmi, ktoré patria skôr do oblasti predvianočných zázrakov, sa pre tento rok lúčim.






Monday, October 5, 2015

Tak nám zabili Ferdinanda...

Táto pamätná hláška zo Švejka mi chodila po rozume na septembrovom zasadaní vrakunského parlamentu. V podstate to kedysi v českej kotline znamenalo niečo ako okrídlené „Alea iacta est“.



Prečo?

V politickom svete je zaužívané, že dlhy z predvolebnej kampane sa neskôr musia platiť. Najlepšie obdobie na to je leto, keď sú všetci na prázdninách a hlavnou témou je počasie (to moc nevyšlo, lebo prím prevalcovali utečenci). V lete sa vždy niečo upečie.

A upieklo sa aj u nás.

Uznesenia si môžete pozrieť tu   ja sa budem venovať v tomto blogu, len tomu, kde som cítil priložený lovecký nôž pri ľadvinách Vrakune.

Prvou takouto vecou bol schválenie vyhlásenia obchodnej súťaže na prenájom objektu zdravotného strediska na Bebravskej ulici. Diskusia sa niesla v zmysle vyjadrenia obáv o to, že ak sa takýto objekt prenajme na 30 rokov, či bude garantované pokračovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zmluvy ako je nám už dávno známe v tejto džamahýrii, platia vždy len pre jednu stranu a zhodou okolností sa na tejto strane nevyskytol nikdy ten, ktorý nás volil – teda občan. Tejto problematike sa už veľmi fundovane venuje  VRAKUNA.NET, preto len uvediem, že proti sme boli len dvaja – poslanec Hrapko a ja. Ak vám teda odíde váš lekár na druhý koniec mesta, tak sa spýtajte tých poslancov, ktorých ste volili, či ste im dali hlas práve kvôli tomu, aby vám takýmto spôsobom „zjednodušili“ život.

Uvedomujem si, že budova je zastaraná a neekonomická, a práve preto ten, ktorý si ju prenajme, to urobí výlučne za účelom tvorby nemalého zisku , ktorí budú musieť zaplatiť nájomníci – lekári. Aký bude výsledok, to uhádne aj ten, ktorý sa vešteniu nevenuje pravidelne.



Pokračujme k ďalšiemu upečenému koláčiku z pekárne šéfkuchára Kuruca s jeho pravicovými kuchtíkmi. A tým je predaj 100% podielu v spoločnosti Spokojné bývanie. Tu ma opäť predbehol vyčerpávajúci článok.  V diskusii k tomuto bodu na zastupiteľstve som len spomenul, že každý normálny majiteľ, keď mu spoločnosť nefunguje, alebo neprináša požadovaný zisk, tak najprv hľadá príčiny tohto stavu. Potom sa snaží o nápravu aj prostredníctvom výmeny konateľa a dôslednou kontrolou podnikania vlastnenej spoločnosti. Nemám našťastie osobné skúsenosti s touto firmou, ale rozhodne by som sa jej takýmto až podozrivo rýchlym spôsobom nevzdával, veď jej kmeň má okolo 6000 bytov a to je už slušný objem. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že je za tým iný, nedajbože osobný úmysel. Pokiaľ by sa uvažovalo s triezvou hlavou, asi by sme sa dopracovali k inému riešeniu.





V tejto súvislosti som konečne pochopil, prečo napriek mojej, v tomto prípade až dvojnásobnej nezávislosti, ma pravicová squadra tvrdošijne odmietala dať do dozornej rady SPOBY. Preto mám teraz plné právo sa pýtať, ako je to možné, že dozorná rada neidentifikovala problémy  v SPOBY, ktoré dnes vedú k jeho predaju? Čo robili, členovia DR - Ľubomír Czaja, Tomáš Galo, Ladislav Jedenástik, Gabriela Olešová, Zuzana Schwartzová okrem brania odmien? Vážení voliči, ak vám nový správca zdvihne poplatky, tak už bude neskoro sa ich na to pýtať. A aj zbytočné, lebo zmysluplnú odpoveď ani nedostanete.

Na záver zaujímavej časti oficiálneho programu bolo hlasovanie o zámere pretransformovať našu VPS-ku na eseročku. V tomto prípade sme sa zdržali pri hlasovaní traja. Bol som už dosť unavený nakoľko predchádzajúci deň som mal nadmieru búrlivý a celú noc som strávil cestovaním. Inak by som bol zrejme opäť proti. Nepopierateľnou pravdou je, že eseročka môže byť plátcom DPH, čo MÚ nemôže. Tiež odznel aj diskutabilný argument o operatívnosti vykonávaných služieb, ktorý ma nepresvedčil. Ani prítomné riaditeľky základných škôl v očiach ktorých bol jasne čitateľný strach z nového nastavenia obchodných vzťahov. Z vlastnej skúsenosti viem, že takéto eseročky nikdy nefungujú v prospech ich zakladateľa (to sú moje skúsenosti z Domu techniky ZSVTS) ale v prospech konateľa. Ale kto ho bude vyberať a schvaľovať? No hádajte!

Okrem toho zastupiteľstvo skoro jednohlasne odmietlo zvýšenie daní z nehnuteľností, ktoré na nás chystá náš milovaný primátor. Jemu to zrejme vadiť nebude, on ich zvýši aj tak. Problém parkovania sa odsunul a vytvorila sa komisia v zložení Murcinová, Némethová, Kubalíková, Šindler a Pospíchal, ktorí majú pripraviť návrh zásad pre vydávanie povolení. Starosta inicioval vznik občianskych hliadok v problematických častiach Vrakune. Nespomínam si, že by takýto bod mal vo svojej inak dobre pripravenej predvolebnej kampani, alebo ho len odo mňa okopíroval. V každom prípade, ak vzniknú, bude to dobré pre našu štvrť, nech s tým nápadom prišiel ktokoľvek.

Okrem folklóru na zastupiteľstve nemôžem nespomenúť predlhých 9 mesiacov, čo trvalo prenatálne štádium novej web stránky vrakuna.sk. Dožili sme sa, aj keď dodnes netuším o čom bola reklamná kampaň starostu, ktorý vopred presviedčal všetkých, aká bude úžasná. Okrem jednoznačne vylepšenej grafiky ostalo skoro všetko pri starom. Jednoznačným mínusom sú prázdne odkazy a nefunkčné linky. Iste sa bude namietať, že všetko sa nedá tak rýchlo urobiť, ale ja mám za to, že dobrá firma by to spravila za týždeň, ja amatér popri inej zábave za mesiac a absolvent pomocnej školy za kvartál.

Veľkým negatívom je neuverejňovanie zvukových záznamov zo zastupiteľstva, čo bola povinnosť úradu od júnového zastupiteľstva, kde bol schválený nový rokovací poriadok. Prečo? Lebo sa to niekomu nehodí? A neunavujte ma technickými problémami, aj ja mám doma kalendár a viem, že žijeme v treťom tisícročí v digitálnom veku a vy nie ste schopní zariadiť jeden funkčný web a zavesiť na neho to čo treba. Už si pripadám ako blbec, keď musím upozorňovať na takéto skutočnosti.



Na úplný záver tohto blogu sa musím priznať, že som pôvodne chcel interpelovať starostu s otázkou, prečo neinformoval vrakunčanov a vrakunské OZ o projekte VUC „50 centov na obyvateľa“ ako to urobili starostovia napríklad v Starom meste, Vajnoroch, atď...na svojich weboch. Rozdeľovalo sa viac ako 10 000€.

Tak sa stalo, že túto sumu si rozdelilo OZ Bratislava Inak, ktoré je kabátom pre politické zoskupenie, ktoré nemá s Vrakuňou nič spoločné a OZ Šport a zdravie, ktoré síce organizuje Beh za lesopark, ale mne skôr pripadá ako rodinný happening. Bohužiaľ som sa o tejto dobre utajenej iniciatíve VÚC (o ktorej zrejme nemali tušenie ani vrakunčania pracujúci alebo „poslancujúci“ vo VÚC) dozvedel neskoro, peniaze sú pridelené, ostáva sa len zamyslieť prečo sa to udialo takýmto nesrovnalovským spôsobom.

Žeby úmysel?

Dnes sa naozaj nedá nič vylúčiť, veď všade panuje úmyselný a dobre organizovaný bordel.



Tuesday, May 19, 2015

Kult mŕtvych už aj v Bratislave?

Netreba ísť do ďalekej minulosti do obdobia starovekého Egypta. Máme ho už aj u nás a od roku 2013 stále silnie....



Nechcem sa dotknúť svetonázoru a viery žiadneho človeka. Zároveň rešpektujem pietu a právo zosnulého na jeho poslednú adresu na tomto svete. Ale ak predpokladáme, že nemáme pred sebou náboženského fanatika s presne nalinajkovaným osudom, tak by mal každý normálny človek dať prednosť životu pred smrťou a živým pred mŕtvymi.

Však to, že „normálny“ a „mal".

Ale po poriadku. Asi pred jeden a pol rokom obyvateľov Vrakune priam zelektrizovala správa, že mesto sa chystá rozšíriť Vrakunský cintorín na úkor Vrakunského lesoparku. Pre tých ktorí o Vrakuni viete veľmi málo, tak vám len pripomeniem, že je to jedna z najmenších bratislavských mestských častí s asi 20 000 obyvateľmi, ktorá sa vyznačuje takými benefitmi ako sú:
-          hluk z letiska a železnice,
-          smrad z čističky odpadových vôd slúžiacej polovici mesta,
-          katastrofálna  dopravná dostupnosť, dve desaťročia odkladaná preložka Hradskej, ktorá by vyriešila individuálnu prepravu cezpoľných,
-          slabo riešená drogová trestná činnosť,
-          Pentagon – to je príbeh sám o sebe,
-          mizerná občianska vybavenosť,
-          a tak by som mohol pokračovať donekonečna..... verím, že v diskusii ma doplníte

Asi jediným svetlým miestom tejto štvrte je vrakunský lesík, alebo lesopark. Je to príjemné miesto, kde si chodia nielen vrakunčania oddýchnuť a načerpať nových síl. Na túto pôdu si neustále robia zálusk rôzni developeri a tiež v neposlednom rade mesto. Pred jeden a pol rokom po búrlivom odpore obyvateľov sa magistrát stiahol. Ale je tu znova!



Magistrát zvolil opäť tú najjednoduchšiu variantu a dal prednosť mŕtvym pred živými. V tejto krajinke s počtom obyvateľov ako predmestie bežného čínskeho mesta sa nikto nezaoberá budúcnosťou a ak nejakou, tak len do konca svojho volebného obdobia. Pozorujeme to hlavne na neriešení všetkých aspektov života (alebo živorenia) nás - voličov.

Nikomu nenapadlo,

-          že je potrebné začať robiť osvetu aj v pohrebníctve? A vybudovať cintoríny poschodové, podobne ako to vidíme v iných krajinách? Podpora kremácie a jej finančné dotovanie by tiež nebolo na škodu.
-           Že jedno hrobové miesto naležato je dnes už veľký luxus? (To vám naozaj všetkým záleží na tom, že aj po smrti musíte ležať?)
-          Že nové cintoríny by nemali zasahovať do poľnohospodárskej pôdy ani ukracovať obyvateľov o zeleň? To nestačí, že vám to robia developeri?

A na záver jedna neodbytná myšlienka. Možno to nie je až taký zlý nápad, možno ten náš lesík bude aj malý. Možno budeme potrebovať cintorín, ktorý zhltne aj celú rozlohu Vrakune a bude sa rozširovať aj smerom do Podunajských Biskupíc a možno aj ďalej.

Prečo?

Vy, ktorí ste čítali moje predchádzajúce blog1blog2, určite už tušíte kam mierim. Áno, ak okamžite nezačne robiť vláda a ministerstvo rázne a hlavne zmysluplné kroky smerujúce k zamedzeniu šírenia extrémne toxického odpadu zo skládky CHZJD, tak tu nebude treba rozširovať cintorín.


Ten tu bude všade okolo nás.... 


Tuesday, April 7, 2015

Podivné priority ministerstva


O nepochopiteľne laxnom prístupe zodpovedného ministerstva som písal  v mojom predchádzajúcom BLOGU. Pretiekol nejaký objem kontaminovaných spodných vôd a akčnosť MŽP sa z nuly neodlepila. Asi neprezradím tajomstvo ak budem tvrdiť, že zamorenie každým dňom postupuje a postupuje.....

Pre zopakovanie o čo sa jedná najprv trochu z histórie: V roku 1873 spoločnosť Dynamit NOBEL začala budovať továreň na výrobu trhavín v Bratislave, ktorá bola neskôr premenovaná na Chemické závody Juraja Dimitrova. K závodu vtedy siahalo tzv. Mlynské rameno Dunaja, ktoré slúžilo na odvádzanie odpadových vôd až do roku 1966. Keď rameno vyschlo, CHZJD začalo do jeho bývalého koryta vyvážať odpad uložený v sudoch či dokonca kartónových škatuliach rovno na štrkové podložie bez akejkoľvek izolácie. Celkový objem toxického odpadu predstavuje 90 tisíc metrov kubických. V roku 1979 bola dokončená odizolovaná skládka v Budmericiach a podnik začal vyvážať odpad tam. Skládka vo Vrakuni bola zahrnutá zeminou výstavby vodného diela Gabčíkovo a Domu odborov a prekrytá inertným materiálom. Veď čo oko nevidí srdce nebolí...




Ale nie všetkým to bolo jedno. Už dňa 2.11.1983 na rokovaní Slovenskej Národnej Rady o plnení uznesení 16 zjazdu KSČ v oblasti starostlivosti o zásobovanie obyvateľstva a odvetví národného hospodárstva pitnou a úžitkovou vodou, poslankyňa súdružka Viera Fridrichová vo svojom príspevku pokarhala CHZJD za nedoriešenú skládku. Je to zarážajúce, že niektorým triezvo zmýšľajúcim komunistom záležalo na životnom prostredí pred viac ako 30 rokmi podstatne viac ako dnes ich poteru navlečenému do demokratických dresov.

V roku 1992 bolo spustené VD Gabčíkovo a prišlo k zdvihnutiu hladiny podzemných vôd v lokalite skládky a jej zatopeniu, ktoré urýchlilo koróziu na sudoch a rozptyl toxických látok do okolia prostredníctvom spodných vôd. Je vskutku zarážajúce, že nikto zo zodpovedných sa nezamyslel nad blížiacou sa katastrofou.

V roku 1997 zrejme konečne niekomu napadlo skontrolovať lokalitu skládky a tak bol konečne oficiálne potvrdený únik toxických látok  do podzemných vôd.

V roku 2002 sa objavil na serveri SME o skládke zaujímavý článok a starostka Vrakune vydala oficiálny zákaz čerpania spodnej vody zo studní, ktorý dodnes nebol zrušený. Súčasný starosta na žiadosť zastupiteľstva tento zákaz potvrdil.

V roku 2005 upozornili občania a poslanci MZ Vrakuňa, že pripravovaná výstavba rodinných domov je v bezprostrednom kontakte s územím skládky - viac na tomto serveri

V decembri 2009 bol na rokovaní vlády materiál SAŽP.  Na strane 100 v tabuľka 19 je skládka CHZJD na  9.mieste medzi skládkami v SR a je označená ako priorita, vzhľadom na reálne ohrozenie podzemných vôd. Už pred šiestimi rokmi!



O rok na to naša prezieravá vláda schválila program sanácie enviromentálnych záťaží na roky 2010-2015. V zozname je uvedená aj tá „naša“ skládka. Už máme koniec daného obdobia a akosi sa stále nič nedeje. Všimnite si perličku uvedenú v článku:

Odhadované celkové finančné výdavky na realizáciu prieskumu, rizikových analýz a sanáciu lokalít odporúčaných MŽP SR 17 330 000,- Eur.

Mám pocit, že naši volení predstavitelia majú aj v tomto prípade problém s mentálnou integritou. Len sedemnásť miliónov? Na všetky skládky v zozname?

To si soudruzi snad děláte kozy?

Nie som v tomto smere odborník, ale som presvedčený, že za takú sumu sa dá spraviť možno len prieskum. Len sanácia vrakunskej skládky by podľa veľmi predbežného odhadu mala dosahovať tridsaťnásobok spomínanej sumy, ak nie ešte viac. Takže zas len kecy, kecy, kecy.....

Keď na náš popud o skládku začali javiť médiá záujem, tak 13.2.2015 vyhlásil  hovorca MŽP, že táto lokalita pre rezort prioritou . Neviem ako pre pána hovorcu, ale pre mňa ak je niečo prioritou, tak sa tomu prioritne aj venujem! Okrem toho, táto skládka mala byť už prioritou pre „vašich otcov“ v roku 1983! Do dnešného dňa zodpovední  pre nápravu nespravili absolútne nič!

Na debate v rádiu Regina 18.2.2015,  kde som bol spolu s Jurajom Rizmanom z Greenpeace, sa hovorca MŽP telefonicky vyjadril, že našu iniciatívu nechápe, že vykopávame otvorené dvere. Škoda že neprišiel osobne, aby mi vysvetlil, kde sa tie otvorené dvere nachádzajú, lebo ja ich nikde nevidím.

O mesiac - 25.3.2015 som sa zúčastnil debaty v TV BA na tému skládka bývalých závodov Juraja Dimitrova. Moderátorka Alexandra Važanová ma prekvapila výbornou informovanosťou a skutočným záujmom o problém aj mimo zapnuté kamery. Mojou spolu-diskutérkou bola Alena Trančíková, vedúca odboru kvality vôd a environmentálnej politiky BVS, ktorá potvrdila že táto skládka je najnebezpečnejšou záťažou z hľadiska ohrozenia podzemných vôd Žitného ostrova. Ukázala na kameru aj simuláciu toku podzemných vôd. Pri predpokladanej rýchlosti rozptylu toxických látok  3-5 km ročne,  za 10 rokov  hrozí kontaminácia podzemných vôd Žitného ostrova. A bude sa jednať o kontamináciu podstatne rozsiahlejšiu ako bolo vyradenie zdroja pitnej vody v Podunajských Biskupiciach po prieniku ropných látok zo Slovnaftu. Preto podľa jej slov čo sa týka riešenia, nie je o 5 minúť 12, ale tak pol štvrtej. Do debaty bol pozvaný aj predstaviteľ ministerstva. Nikto sa však nezúčastnil s odôvodnením, že nemajú čas! Naozaj sa mi hľadá veľmi ťažko nejaká slušná reakcia na takéto zbabelé odôvodnenie. Predstavitelia ministerstva, ktorých si my občania živíme z našich daní, si nenájdu čas na svojich chlebodarcov? Vnímam to ako ďalší prejav arogancie moci.

Pri pátraní na internete som narazil na dokument program odpadového hospodárstva bratislavského kraja vypracovaný Ministerstvom životného prostredia. Ten na stránke Ministerstva vnútra konštatuje, že v rámci projektu systematická identifikácia envirozáťaží, realizovaných SAŽP  bolo v BA kraji identifikovaných 209 environmentálnych záťaží, z toho bolo 40 typu B= potvrdená environmentálna záťaž. V dokumente na s.74  sa píše: „Z celkového množstva zaregistrovaných environmentálnych záťaží typu B tvoria skládky 30%. Za najzávažnejšiu sa považuje skládka CHZJD vo Vrakuni. ...“

Ten istý materiál na web stránke MŽP takéto poradie ani konštatovanie už neobsahuje.


Je to náhoda či zámer?


Thursday, March 19, 2015

Kandidát očami kandidáta


Tak konečne som to videl už aj ja. Toľko ospevovaný slovensko – český film „Kandidát“ Nakoľko sa u nás „v stepi“ dohromady nič netočí, tak každý aj ten najmenší filmársky počin je pre Slovákov priam národným sviatkom. Priznám sa, že už si ani nepamätám kedy naposledy som v prime time neprepol zo slovenskej televíznej stanice na moje obľúbené zvieratká a dokumenty.

Námet a scenár považujem za najsilnejšie tromfy toho diela, hoci predlohu som nečítal. Verím, že si Maroš ustriehol na pľaci čo potreboval. Škoda, že vysoko zdvihnutú latku nepodržali tvorcovia až do konca, kde sa to celé akosi zaseklo a skončilo to trochu rozpačito akoby v štýle prerušovanej súlože. Miestami film pripomínal súťažný večer reklamných spotov formou aj obsahom. Možno je to tak moderné, ale ja mám o filme asi konzervatívne predstavy. Pojem „product placement“ sa dal cítiť v podstate skoro v každom filmovom políčku. Možno to bolo nutné z hľadiska financovania projektu, ale bolo toho príliš a dosť to liezlo krkom.

Je mi jasné, že bez podpory veľkého českého brata na Slovensku nevznikne nič filmového, ale násilné obsadzovanie českých hercov do postáv, kde vôbec nemuseli figurovať Česi, pôsobilo dosť neprirodzene. Postava biskupa Jozefa ako českého katolíckeho duchovného na Slovensku už bola cez všetky čiary. Ale na druhej strane postava Jazvu – Michala Dlouhého bola absolútne presná. Chápem, že český investori potrebovali svoju kosť, tak ju dostali.

Kamera chcela byť v každom smere inovátorská a objavná, až to spolu s dynamickým strihom pôsobilo miestami tak preplácano ako nejaký študentský počin, kde frekventant umeleckej školy v honbe za dobrou známkou túži ukázať svojmu vyučujúcemu čo všetko sa naučil. Veľká časť sa odohráva v tmavých priestoroch, ale aj pri svetlých exteriéroch som mal stále pocit, že mám špinavé okuliare – film po vizuálnej stránke pôsobil na mňa pocitovo dosť „ušmudlano“. Je to veľká škoda, lebo obrazových fórikov tam bolo dosť, len máloktorým sa podarilo naplno vyznieť.

Čo považujem za úplnú katastrofu, tak to bol zvukový design. Zvukára, ktorý to mal v kompe poznám osobne už roky, takže mi je jasné, že problém musel byť zrejme niekde inde, najpravdepodobnejšie v rozpočte. Neviem čím to je, ale tu na Slovensku je zvuk vo filme zaznávanou kategóriou, a do post produkcie sa dostanú adekvátne prostriedky len vtedy ak nejaké ostanú. A keďže nikdy neostanú, tak tie lepšie výsledky sú len výsledkom profesionálnej hrdosti zvukárov, čo väčšinu práce spravia zadarmo, len pre svoj dobrý pocit.

Z hereckých výkonov zažiaril Marek Majeský, ale absolútnymi  hviezdami bola dvojica Kubovčík-Dlouhý. Boli zárukou toho, že prst chronických prepínačov programov ostal počas sledovania filmu pokojný. Jackuliak pôsobil mierne kŕčovito, tak by to asi vyzeralo, ak by som tú postavu hral ja (ale možno aj nie, kto vie?) Dosť postavičiek bolo obsadených kvôli lacným efektom, ale možno niekomu sa to páčilo, napríklad potetovaná sporo odetá asistentka. Korunu všetkému dal český prezident, ktorý si zahral svoju najuveriteľnejšiu rolu – sám seba.




Ale o čom to tu vlastne stále točím? Pôvodne o tomto som vôbec nechcel. Veď ja nie som žiaden filmový kritik, len vás unavujem vlastnými pocitmi. Týmto blogom som chcel len povedať, že som naozaj veľmi rád, že tento film vznikol, lebo rozumným ľuďom dal mnoho námetov na zamyslenie.

Pre mňa bolo sledovanie tohto sviežeho dielka o to zaujímavejšie, lebo minulý rok som sa ocitol v podobnej, i keď veľmi „zriedenej“ pozícii ako hrdina Potôň. Kandidoval som na starostu jednej mestskej časti v Bratislave. Prakticky som dva mesiace strávil na uliciach v teréne, na akciách s občanmi, ale neuspel som.  Vyhral kandidát, ktorý bol v teréne necelú jednu hodinu. Ale na rozdiel odo mňa mal za sebou skoro nevyčerpateľné zdroje a profesionálnu reklamnú agentúru. S takým sa amatér ako ja nemohol predsa rovnať.

Po voľbách mi jeden kamarát, ktorý sa takýmto „spravodajským hrám“ občas venuje, povedal základnú poučku volieb:


Nie je podstatné, ako to naozaj je, záleží len na tom, ako to vyzerá.


Môj odkaz pre divákov filmu i pre voličov je prostý:

Áno, presne tak to funguje!
O víťazovi volieb sa rozhoduje v mediálnej agentúre.


Prečo? Lebo máme demokraciu a voliť môže každý, stačí mu právna spôsobilosť (o mentálnu sa bohužiaľ nikto nezaujíma) a plnoletosť. Väčšina voličov sú jednoduchí ľudia, ktorí výlučne sledujú iba mainstreamové spravodajstvo, ktorému slepo mu veria. A na tejto skutočnosti sú postavené všetky voľby na celom svete. A v nich vyhrávajú tí, ktorí sú navlečení v rovnakom drese spolu s vlastníkmi médií.

Každé voľby na Slovensku sú tradične ignorované väčšinou voličov. Slovákom  stačí mať svoje pivo, rezeň a večer ďalší diel nekonečného seriálu. Nestarajú sa o veci okolo seba, alebo sú presvedčení, že ich svojim hlasom nezmenia. Väčšina tých, ktorí aj zablúdia k urnám je osprostených z množstva nepodstatných správ, ktoré im servírujú médiá na odpútanie pozornosti. A niekoľko reálne rozmýšľajúcich ľudí to naozaj nemajú šancu vytrhnúť.

Dnes je doba takýchto mediálnych stavebníc. Niektoré sa vydaria viac (ako napríklad Kiska) iné zas trochu menej (ako Nesrovnal). Vždy vyhrá ten, ktorého agentúra viac ohlúpne, alebo zmanipuluje voličov. Tým nechcem tvrdiť, že rozumní občania nič svojim hlasom nedokážu (aj keď štatistika hovorí proti mne). Budem neustále a pri každých voľbách vyzývať, aby ľudia išli nielen voliť, ale aby sa aj pred odovzdaním svojho hlasu informovali o svojich kandidátoch z viacerých zdrojov.

Jednoznačne odporúčam všetkým pozrieť si tento film a urobiť si o ňom svoj záver. Napriek technickým nedokonalostiam nesie v sebe myšlienku a náboj, ktorý by sme nemali ignorovať.


Saturday, March 14, 2015

Od Mercedesu k výskytu šéfredaktora

Februárové zasadanie MZ Vrakuňa sa nieslo v podstatne pokojnejšom duchu ako tie predošlé. Akoby aj nie, sviňa bola rozporcovaná, už sa veľmi nebolo o čo biť. Ale aj tak sa našli malé zaujímavosti o ktoré sa rád s vami podelím.

Asi najzaujímavejším bodom bola voľba miestneho kontrolóra. Kandidáti boli štyria. Jeden mladý ambiciózny muž, ktorý v danej oblasti nemal ani vzdelanie ani skúsenosti. Asi preto nezískal žiadnu podporu a hneď v prvom kole vypadol. Ku cti mu slúži, že sa pokúsil a zabojoval - možno nabudúce. Druhým bol už skúsený pán exprednosta Mráz, ktorý na moju otázku, že v čom si myslí, že je lepší ako jeho konkurencia odpovedal ako správny aparátčik tak, že vlastne nič nepovedal. Napriek tomu dostal až štyri hlasy v prvom kole od vopred dohodnutej skupiny poslancov, Ing. Kaňková tiež štyri a pôvodná kontrolórka šesť hlasov. 

Nakoľko v prvom kole  nedostal nikto potrebnú väčšinu, volili sme druhýkrát. Vtedy už mrázovci zrejme pochopili, kde je sever a víťazom sa stala Ing. Kaňková. Som úprimne rád, lebo za ten krátky čas, čo sa aktívne spolupracujem s MÚ, tak toto je práve tá osoba, ktorá mi dáva zmysluplné odpovede na moje otázky. Gratulujem a držím palce v ďalšej práci. Prajem starostovi šťastnú ruku pri výbere pracovníka pre organizačné oddelenie.

Ďalším podstatným bodom rokovania bola skládka CHZJD, ktorej som sa venoval v predchádzajúcom príspevku. MZ prostredníctvom starostu žiada aj o parciálne výsledky meraní ekologických dopadov skládky.  Ako informácia je to výborné, ale čo s ňou, keď žiadne kompetencie v tomto smere MČ nemá. Zároveň MZ poverilo starostu napísaním listu na primátora a predsedu vlády. Dúfam, že pri tomto snaha o riešenie situácie zo strany MZ neskončí. Chápem, že oficiálny postup je práve takýto, ale v minulosti sa ukázal ako úplne bezzubý. Okrem toho sme požiadali starostu o update zákazu čerpania spodných vôd zo súkromných studní, lebo na ten pôvodný vydaný starostkou v roku 2002 sa už úplne zabudlo.

Ďalej sa schválil zámer vybudovania verejného športoviska „Pump track“ v lesoparku. Síce na inom mieste ako žiadalo OZ Pedal, ale projekt dostal zelenú. Škoda len, že na zasadanie nikto z OZ Pedal neprišiel a projekt s MZ neprediskutoval. Je mi jasné, že všetko je ešte len v štádiu zámeru a verím, že konkrétnosti nám budú predstavené neskôr. Ja osobne zámer vítam, len som toho názoru, že ho treba dopracovať hlavne v rovine technicko - organizačnej.




Jar je nezadržateľne za dverami a náš zberný dvor mal zimnú odstávku. Zberný dvor i celá VPS sa nachádza v zlom technickom stave. Starosta navrhoval používať zatiaľ ako vrakunský zberný dvor prevádzku súkromníka na Ráztočnej, ale zastupiteľstvo trvalo na otvorení nášho pôvodného zberného dvora. Na tomto mieste by som chcel pochváliť starostu, za to, že upravil prevádzkové hodiny zberného dvora tak, aby vyhovovali občanom a nie podnikateľským subjektom, ktoré túto prevádzku v hojnej miere využívajú. Sám som navrhol ešte povinnú kontrolu miestnej príslušnosti občana, ktorý tam privezie odpad, ako to robia inde, nech nerobíme servis pre cudzích. Prednostka dostala úlohu vypracovať analýzu, čo ďalej s VPS a ako odstrániť jej havarijný stav. Asi neprezradím tajomstvo, že bez tučnej finančnej injekcie to nepôjde.




Zastupiteľstvo vzalo na vedomie správu o nákupe nákladného motorového vozidla na kontajnery zn. Mercedes v sume 100 000€. Potešiteľným faktom je, že automobilky ako Lamborghini alebo Maserati nemajú divíziu úžitkových vozidiel, lebo by sme ho určite kúpili od nich J Samozrejme na výberovom konaní sa chyba nenašla, až na to, že výberové konanie bolo presne našité na jediný typ vozidla, ktorý dodáva práve Mercedes. Jeden poslanec k tejto skutočnosti poznamenal, že ako by bol technický preukaz víťazného vozidla priamo prekopírovaný do súťažných podmienok. Veľmi nedôveryhodne na mňa pôsobí vylúčenie konkurenčného vozidla s dôvodu menšej nosnosti o cca 400 kg, čo je pri 10 tonovom aute zanedbateľné. Niekto mal eminentný záujem, aby sa práve toto vozidlo a práve od tejto spoločnosti kúpilo. Veď provízia zo 100 000€ je celkom slušný peniaz, no nie? Výberové konanie robili profesionáli a aj dodávatelia boli profesionáli. Zhodou okolností tí istí, ktorí dodali vyše sto motocyklov značky Honda Deauville NT700 Ministerstvu vnútra s 50% prirážkou oproti bežnej kusovej cene. Veď čo už, tie zelené pruhy na bielom podklade niečo stoja. A slovenský Mercedes je asi jediným Mercedesom na svete, ktorý dodáva motorky zn. Honda. Keď na Slovensku je to tak, tak vo Vrakuni to nemôže byť inak!

Ale vráťme sa k nášmu autíčku. Na čo je nám takéto auto? Podľa štatistiky, spraví naše kontajnerové auto približne 10 000 km za rok. Na to my potrebujeme luxusný Mercedes? To musíme byť ale veľmi bohatá štvrť. Auto takejto kategórie musí spraviť minimálne desaťnásobok kilometrov ročne, aby sa svojmu majiteľovi vyplatilo!!! A v našom prípade sa nejedná o regulárne jazdenie, ale len o nejaké posúvanie, pri ktorom luxusný dieselový motor značky Mercedes dosť trpí. Na jeho servise o chvíľu prerobíme aj gate! Spravil som si individuálny prieskum a spýtal som sa tých najpovolanejších – robotníkov, ktorí s tým pracujú. Vôbec nie sú takýmto riešením nadšení. Bodaj by aj, osemkubíkové kontajnery, ktoré sa zakúpili spolu s autom majú najnižšiu nakladaciu hranu vo výške vyše asi 1,5 metra a skúste do tej výšky zdvíhať plne naložený fúrik!




Kontajnery aj auto sú absolútne nevhodné pre potreby našej MČ. Za tú cenu sme mohli mať dve menšie vozidlá na 2,5 kubíkové kontajnery, ktoré sú flexibilnejšie a pre potreby VPS ďaleko vhodnejšie. A ešte by to celé bolo aj lacnejšie. Len to by niekto zodpovedný musel najprv rozmýšľať a pritom nemyslieť len na seba. Pokúsil som sa navrhnúť komisiu zloženú z poslancov, šéfky VPS a nezávislého odborníka na preskúmanie vhodnosti držby takéhoto druhu vozidla, iba že som nenašiel podporu u ostatných poslancov. Prečo asi? Asi je veľmi ťažké priznať si svoju chybu? Alebo hlúposť? Alebo strach z prezradenia? (nehodiace sa škrtnite)

Posledným bodom, ktorý by som chcel komentovať je odpoveď na moju podanú interpeláciu. O čom bola, to je opísané v predchádzajúcom blogu „Straníci sú veční“. Pán starosta požiadal o odpoveď osobu, ktorá je za nezákonnú politickú reklamu na web stránkach Vrakune zodpovedná. Tou osobou je bývalý prednosta p. Mráz, preto jadro odpovede na interpeláciu tvorilo jeho vyjadrenie. Ako sa dalo čakať, pán exprednosta popísal dve strany úplných nezmyslov, kde sa venoval Vrakunským novinám, outdoorovej politickej reklame a iným veciam, ktorých sa moja interpelácia absolútne netýkala. Nakoľko sa jedná o človeka, ktorý nie je schopný ani okrajovo odpovedať na položenú otázku, tak som dospel k názoru, že nie je potrebné sa touto vecou zaoberať. Nakoľko sa schyľovalo k obedu, starosta i ostatní poslanci chceli zasadanie čo najrýchlejšie ukončiť. Bol som nanajvýš celou situáciou znechutený a nemal som síl hluchých a slepých poslancov presviedčať o tom, že opäť napľuli časti obyvateľov Vrakune do tváre.

Ostávam dosť prekvapený, že o túto tému (až na jednu výnimku) sa nikto nezaujímal. To bolo podvedeným kandidátom úplne jedno, že sa v takomto flagrantnom prípade obchádza zákon?


Posledná perlička na záver:

Členov redakčnej rady sme odhlasovali na januárovom zasadaní. Teraz vo februári sa z ničoho nič „vyskytol“ (toto sloveso najpresnejšie opisuje danú skutočnosť) šéfredaktor Vrakunských novín. Zaujímavé na tom je, že o jeho osobe zastupiteľstvo nehlasovalo, tobôž , aby prebehlo nejaké výberové konanie. Prečo asi?

Bez akejkoľvek publicity sa šéfredaktorom stal pán Ing. Tomáš Zajac, človek, ktorý pomohol vyhrať nášmu starostovi voľby. Pán Zajac je skvelý profesionál v reklamnej oblasti, ktorý dokázal majstrovsky ovplyvňovať verejnú mienku pred voľbami.  Účinok jeho mediálnych hier som pocítil nielen ja ale aj iní kandidáti. Nemá zmysel hodnotiť čistotu predvolebnej kampane, objektívne musím uznať, že on si odviedol svoju prácu na výbornú a ostatní sme pri ňom vyzerali ako banda amatérov. Preto je na mieste moja dôvodná obava z ovplyvňovania náplne Vrakunských novín v prospech istých súkromných záujmov. Je redakčná rada dostatočne silná, aby presadila aj nejaký iný, nedajbože verejný záujem?

Okrem iného som presvedčený, že človek takýchto kvalít nebude za svoju službu platený podľa príslušného VZN, lebo za tú sumu by ani telefón nezdvihol. Tak potom z akých prostriedkov? Nie je to už započítané v rozpočte na samotné noviny?


A prečo sa na túto vec pýtam len ja? To nikoho z poslancov nezaujíma? 
Alebo sú už všetci pravičiari skúpení?



Čítajte Vrakunské noviny a neustále rozmýšľajte nad základnou premisou:
 Komu ku prospechu?


Sunday, February 15, 2015

Jurij Dimitrov za to naozaj nemôže


Bol štvrtok, krásny štrnásty júlový deň v roku 1966. Ja som mal sedem rokov a tešil som sa na sobotu, lebo som mal ísť s rodičmi na Zlaté piesky k vode. Ani som len netušil, čo na nás súdruhovia z MsNV v Bratislave v ten deň upiekli. Neviem, či to bolo tým teplom, alebo len tlak okolností pri budovaní prekvitajúceho socialistického hospodárstva tak pôsobil, skrátka rozhodli o zriadení skládky odpadov zo závodov Juraja Dimitrova a to priamo vo vyschnutom „Mlynskom ramene“, ktoré sa nachádza na pomedzí dvoch bratislavských mestských častí Ružinov a Vrakuňa.







Skládku začali zavážať skoro okamžite, lebo podľa vtedajšej legislatívy nebolo nutné vopred terén upraviť, aby sa pri porušení obalov nedostali toxické látky do pôdy a následne do vodných zdrojov. Plechové sudy rovno naskladali na štrkové podložie, miestami až do výšky 2,5 metra.  Takto sa na ideálne nasiakavej ploche ocitlo cca 90 000 m3 extrémne toxického odpadu, ktorý bol rozmiestnený na ploche 46500 m2. Aby sa nezošpatil kolorit krajiny, tak naša vláda múdro rozhodla o rekultivácii tejto plochy tým, že toto skladisko chemických zbraní zaviezli zeminou z výkopových prác zo stavieb Domu Odborov a Vodného diela Gabčíkovo. Neskôr sa tam poľnohospodári snažili pestovať slnečnicu, ale v tom čase im nikto nevedel zmerať koľko má tá slnečnica ortuti, kadmia.... (alebo si doplňte ktorýkoľvek jed, ťažký kov, alebo organickú zlúčeninu, zatiaľ je v zozname cez 170 položiek) tak radšej nechali túto plochu úhorom.



poloha skládky




A čas plynul ...

Súvislosti zrejme nikomu zo zodpovedných nedochádzali, hoci zákonitosti ohľadom korózie boli už známe aj dôstojníkom našej ľudovodemokratickej armády.




Ak by som mal parafrázovať poručíka Troníka:

Čo sa stane s plechovým sudom naplneným tekutým toxickým odpadom ak ho zakopem do zeme do extrémne vlhkého prostredia?

Odpoveď je viac ako jasná: NO SKORODUJE VY TUPCI!


A keď koroduje, tak sa na jeho plášti objavia otvory z ktorých bude ten toxický koktail vytekať rovno do spodnej vody. Opäť opakujem: sudy boli postavené na štrku, izolácia sa rovnala nule, dokonca na tých miestach absentovalo aj ílovité podložie. Pre toxické látky to je ako lístok na expres do cieľovej stanice – podzemné vody Žitného ostrova. Áno, táto logická úvaha je na úrovni absolventa základnej školy, len mi je ľúto, že podobná nenapadla nikomu z kompetentných. Alebo si radšej nechávajú spracovávať analýzy za státisíce ?  Zmysluplný efekt z nich som zatiaľ nikde nepostrehol.

Aby toho ešte nebolo dosť do hry vstupuje ďalší faktor a tým je sprevádzkovanie VD Gabčíkovo v roku 1992. Hladiny spodných vôd stúpli a zasiahli nielen zónu kontaminovaných hornín, ale aj samotnú skládku.

článku uverejnenom už v roku 2002 citujem: „V prípade pochovanej skládky chemického odpadu vo Vrakuni ide o nekontrolovateľný únik znečistenia v tesnej blízkosti vodohospodársky chránenej oblasti Žitný ostrov. Pohyb znečistenia v smere prúdenia podzemných vôd je orientovaný práve do tejto vodohospodársky významnej oblasti,“ potvrdil geológ Stanislav Klaučo, ktorý sa územím vo Vrakuni zaoberal.


           
Čo robia kompetentní?


V roku 2002 vydala vrakunská starostka zákaz používania vody zo studní, oznam bol vyvesený necelý mesiac na nástenke a potom sa na všetko zabudlo. Napriek pretrvávajúcemu zákazu vrakunčania (dnes už sa len o Vrakuňu nejedná, je to okruh viac ako 15 km od skládky) polievajú svoje záhradky aj naďalej zo svojich legálnych či nelegálnych studní. Tí ktorí do hĺbenia investovali viac prostriedkov sa utešujú, že majú vodu nezávadnú, ale je to omyl. Aj keď sa najväčšia ekologická záťaž nachádza v hĺbke 4-8 metrov pod zemou, žiadna rúra stopercentne netesní a hlbšie studne sú kontaminované vyššími vrstvami spodných vôd. A vy, ktorí tu nebývate sa zbytočne neradujte, veď ani neviete čo jete a čo pijete. Veľa toxických látok sa šíri práve potravinovým reťazcom.

V máji  2010  Slovenská agentúra životného prostredia, Banská Bystrica, Centrum environmentalisti-ky  vypracovala  „Regionálne štúdie hodnotenia dopadov environmentálnych záťaží na životné prostredia vybraných regiónov – Bratislavský kraj“, v ktorej sa vrakunská skládka  hodnotí na 6. mieste (asi tých prvých päť je dôležitejších!!!) v bratislavskom kraji:

Tabuľka 1: Prioritné verifikované environmentálne záťaže v Bratislavskom kraji na základe celkového hodnotenia rizikovosti (podľa kritéria V), definovanie rizík a návrh opatrení na ich riešenie


Priorita 6.
B2 (020)B/ Bratislava - Vrakuňa - Vrakunská cesta - skládka CHZJD
Nebezpečné odpady z bývalého štátneho podniku CHZJD boli pred rokom 1980 uložené do Mlynského ramena malého Dunaja. Po napustení VD Gabčíkovo sa odpady dostali do kontaktu s hladinou podzemnej vody. Geologickým prieskumom v roku 2005 bolo v zeminách zistené prekročenie IT kritéria pre obsah olova, NEL a pesticídov
V tesnej blízkosti lokality sa realizuje nová výstavba, ktorá môže sťažiť sanáciu.
Krátkodobé
1) podrobný geologický prieskum EZ
2) RA
Strednodobé
Sanácia skládky

Dlhodobé
1) monitorovanie lokality



V roku 2011 bol prijatý zákon č.409/2011 Z. z  o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe toho Ministerstvo životného prostredia SR, Sekcia geológie a prírodných zdrojov schválila protokol  Projektu geologickej úlohy: Prieskum environmentálnej záťaže Vrakunská cesta – skládka CHZJD –SK/EZ/B2/136.  Zhotoviteľom geologických prác je  DEKONTA Slovensko, spol. s. r. o. Odeská 49, 821 06 Bratislava.

Nechcem podceňovať význam prieskumov zamorenia, ale štvrťmilión eur použiť len na to, čo už vieme? Skúmať môžeme koľko chceme, s tými 90 000 m3 smrteľného nebezpečenstva treba niečo spraviť a to už včera! Pritom skládka ani priesaky sa systémovo nemonitorujú! To si nikto neuvedomuje, že diery v sudoch sa samé nezalepia a každým okamžikom vyteká stále viac smrtiaceho koktailu pod naše nohy? Pred čím si kompetentní zatvárajú oči? Vydržíme ešte pár rokov na teplom mieste a potom nech sa o to bremeno postará niekto iný?

Zrejme si nie je nikto schopný uvedomiť, že sa tu nejedná o jednu mestskú štvrť s 20 000 obyvateľmi, ale o celý Žitný ostrov s  jedným miliónom ľudí. Alebo o ľudí tu nejde?
Zo správy o Zdravotnom stave obyvateľov hlavného mesta SR Bratislavy sa dá vyčítať, že v období 2008-2011 je zaznamenaný nárast onkologických ochorení o 33,7% a v období 2000-2011 je zaznamenaný nárast alergických chorôb o 86,58%. Netvrdím, že všetko má na svedomí skládka CHZJD, určite svoj podiel má aj nezdravý životný štýl a istoty, ktoré sú každodenne poskytované daňovým poplatníkom.

Ak pánom politikom nejde o ľudí, tak určite ide o peniaze. Sanácia skládky je veľmi drahý špás, za tie peniaze by v slušnej krajine postavili aj dve tretiny diaľničného obchvatu (samozrejme v nie cez PPP projekty). Niekde som čítal, že ešte v tomto storočí sa budú viesť vojny nie o ropu, ale o vodu. Možno nás chcú naši predstavitelia uchrániť vojnových hrôz tým, že nechajú kontaminovať to, čo je na Slovensku najvzácnejšie – voda. Dosť sarkazmu – cena čistej pitnej vody, ktorá sa na Žitnom ostrove nachádza je neporovnateľná s cenou sanácie takejto skládky. A to nehovorím o medzinárodných ťahaniciach v prípade, že niečo znepokojivé namerajú na svojom území maďari.


Čo sa vlastne aktuálne deje?


Na samotnej skládke nič. Ale okolo nej prebieha veľmi čulý stavebný ruch. Predpokladám po medializácii tejto iniciatívy aj lobbing developerov, aby sa aj naďalej nič nerobilo, veď oni môžu piť vodu Evian, no nie?




Na môj dopyt MŽP odpovedalo:

Výsledky prieskumu budú vyhodnotené v záverečnej správe z geologického prieskumu životného prostredia. Na základe rizikovej analýzy budú určené sanačné limity a zároveň bude vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti sanácie. Záverečná správa bude posudzovaná v Komisii pre posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ s analýzou rizika znečisteného územia. Po schválení záverečnej správy bude záverečná správa odovzdaná do GEOFONDU a sprístupnená verejnosti.
V súčasnosti nie je možné dať odpoveď, kedy začne MŽP SR s odstraňovaním predmetnej environmentálnej záťaže, vzhľadom na skutočnosť, že až na základe výsledkov prieskumu bude možné realizovať ďalšie kroky súvisiace s odstraňovaním environmentálnej záťaže. Prvým krokom bude určenie povinnej osoby, ktorá bude zodpovedná za jej odstránenie podľa zákona č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov.


Na MZP, SIŽP, vládu a parlament už bolo za tie roky doručeného už dosť papiera, ale ani jeden sud sa zatiaľ nepohol. Minister MŽP Žiga v relácii TA3 "Tak takto" priznal, že v decembri nám EU povolila čerpať 3,1 mld.eur na takéto projekty. Vláda tiež vyčlenila viac ako 800 miliónov eur. A ak si uvedomíme, že sa nachádzame v predvolebnom roku, kde sú „zázraky“ možné,  je našou povinnosťou pre túto veľmi dlho odkladanú katastrofu niečo urobiť. Inak sa peniaze rozkotúľajú na všetky strany a nám neostane ani na fľašu balenej vody.

Spolu s Miroslavom Dragúnom z Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja sme na tlačovke oboznámili verejnosť s našim zámerom. 





Televízia TA3 odvysielala o tomto probléme reportáž. Ostatné elektronické médiá (česť výnimkám) sú zatiaľ vyznávačmi pštrosej politiky a ak to pôjde takto ďalej, tak nemáme problém obrátiť sa na maďarské a rakúske médiá, ktoré nie sú ovplyvnené slovenskými politickými a záujmovými skupinami.

Na záver by som chcel poďakovať poslancovi MZ Vrakuňa pánovi Milanovi Schindlerovi, ktorý sa tejto problematike venuje už tretie volebné obdobie a vedúcej úseku životného prostredia pri MÚ Vrakuňa, pani Oľge Dolhej za podklady k tomuto blogu.

Tento príspevok budem neustále dopĺňať najnovšími informáciami. Tlačivá petície nájdete tu. Ak by ste mali záujem zapojiť sa do nášho snaženia, neváhajte kontaktovať priamo mňa alebo MiraDragúna.


Na záver jedna technická poznámka: Dimitrov nikdy nebol Jurij, ako ma upozornila Mirsa v diskusii k môjmu klonovému blogu na SME. Celým menom sa volal Georgi Michailov Dimitrov, ale ja ho vnímam ako svojho menovca Ďura.