Sunday, February 21, 2016

Moje tri valentínske dary


Podľa názvu to vyzerá, že sa tu budem rozpisovať o tom, čo som dostal od svojej partnerky na „Valentína“. Ale to tak nie je. Obaja dlho a plánovite ignorujeme komerčne vytvorené sviatky, takže z tejto strany nič nehrozí. Darca bol iný a veľmi potešil.



Ale k veci. Názov tohto blogu mi napadol len preto, že prvé tohoročné zasadanie „vrakunského parlamentu“ bolo tesne po Valentínovi. A možno aj preto, že som naozaj nejaké darčeky dostal, aj keď neboli od poslancov, či starostu, ale asi od prozreteľnosti, ktorej som bol aj ja tak trochu nápomocný.

Tomuto zasadaniu predchádzalo spoločné rokovanie všetkých komisií, kde sme sa dozvedeli, že víťaz verejnej súťaže na prenájom ZS Jaguar Invest odstúpil a skupina lekárov nesplnila všetky požiadavky súťaže. O prenájom prejavilo záujem Spokojné bývanie, čo sa mi hneď javilo ako celkom vyhovujúce riešenie. Okrem toho sa strhla diskusia o plánovanom úvere vo výške milión EUR na opravu ciest. Výnimočne som sa do diskusie príliš nezapájal, ohradil som sa len vtedy, keď sa starosta pokúšal proti mne obrátiť moje vyjadrenia v minulosti.

Vďaka bohu za nahrávanie rokovaní a ich (aspoň dúfam) archiváciu!

Zrejme kvôli mesiacu február a zúriacim virózam a chrípkam sa zastupiteľstvo zišlo len v dvojtretinovej obsadenosti. Ja som tiež dva dni ležal, ale nemohol som si túto udalosť nechať ujsť. Sú veci, ktoré naozaj v zastupiteľstve za mňa nikto neurobí. Napríklad vnášanie humoru do vážnych otázok a tiež presadzovanie aspoň bazálnej logiky.

V úvode som chcel dať zmeniť program s tým, že by bolo dobré zrušiť uznesenie 117/IX/2015 zo dňa 22.9.2015 v časti B a časti C/4. V ľudskej reči to znamená, že predsa nebudem schvaľovať prenájom zdravotného strediska ako udalosť osobitného významu svojej dcérskej eseročke, ktorú vlastne idem predať!!! WTF!!!

Neviem či to bolo lajdáctvom, neodbornosťou, či zámerom, len konštatujem, že je pozoruhodné, že na tento fakt som upozornil práve ja. A ešte som za neho aj musel bojovať, lebo starosta to mienil upratať do „rôzneho“, čo sa samozrejme prieči princípom kauzality. Logiku som už spomínal, či?

Podarilo sa! S veľkým zadosťučinením som pozoroval, ako všetci za to zahlasovali. Len tak na okraj pre zábudlivých:

PROTI PREDAJU SPOBY HLASOVAL IBA JEDEN POSLANEC

Hádajte ktorý??? No nebolo to ťažké a prvý valentínsky darček bol doma.

Druhý valentínsky darček prišiel v momente, keď sa zrušila verejná súťaž na prenájom Zdravotného strediska a odsúhlasila sa príprava nevyhnutných krokov smerujúcich k prenájmu pre Spokojné bývanie. Pre úplnosť treba dodať, že proti súťaži boli dvaja poslanci, jednému vadili podmienky, ale druhému (mne) vadila súťaž ako taká. Som toho názoru, že mi občania dali dôveru nie preto, aby som pomáhal zbavovať sa problémov súvisiacich s majetkom MČ, ale aby som ich riešil.

Treba však uznať, že najväčšiu zásluhu na rezignácii Jaguáru majú občianski aktivisti. Tvrdím to napriek tomu, že ma neustále vo svojich článkoch hádžu do jedného vreca s ostatnými poslancami, hoci výsledky hlasovaní sú neklamným znakom, že v zastupiteľstve sa nachádza poslanec, ktorý zmýšľa inak ako ostatní.

Schvaľujem prenájom dcérskej eseročke, pretože MČ je jej 100% vlastníkom a teda má prostredníctvom nej neustály vplyv na ZS. Napriek niektorým námietkam zo strany poslancov, že SPOBY nemá skúsenosti s manažovaním takéhoto zariadenia sa ostáva len zamyslieť, či náš Miestny úrad ich má, alebo ich za tie dlhé roky nadobudol. Ale to už je skôr problém v logike jednotlivých slobodne zvolených....

Ku nájomnej zmluve sa budeme ešte vyjadrovať, svoje podmienky som preniesol, patria do nej špecifikovanie podmienok vypovedania nájmu (je až príliš veľa tzv. nevypovedateľných zmlúv vo verejnom sektore a ja dám pozor, aby táto nebola ďalšia) a tiež klauzula o skončení zmluvy pri opätovnom pokuse predať akýkoľvek podiel zo SPOBY.

Ďalším bonbónikom bol návrh starostu na vzatie si miliónového úveru na rekonštrukciu ciest. Opäť jediný, ktorý bol proti som bol ja, aj keď treba uznať, že ďalší jeden sa zdržal. Nenamietam, že cesty potrebujú investície, ale argument, že keď nemáme peniaze, tak si vezmeme úver, považujem za úrovni myslenia entity, ktorá sa uchádza o status bezdomovca. Keď nemáme peniaze na cesty, tak na úver ich už budeme mať???



Okrem toho, celý zámer je až neskutočne nepripravený a mne z neho vychádza len jedna jediná vec. Aká? Stačí si opäť položiť základnú kriminalistickú otázočku: Komu ku prospechu? Okrem toho sa mi zdá, že ak niekto vyhlasuje, že nemáme pol milióna na opravu Zdravotného strediska a vzápätí chce schválenie miliónového úveru na cesty... ale túto úvahu už prenechám každému z vás.

A ten tretí darček? Tým je stopnutá privatizácia VPS, za ktorú zas hlasovala väčšina poslancov. Podrobnejšie som o nej písal v predchádzajúcom blogu. Svoje pochybnosti som na zasadaní predniesol a aj keď im nikto nevenoval prílišnú pozornosť, výsledok bol v súlade s mojim želaním.

Neviem, či by som sa nemal začať živiť ako prognostik J

Nakoniec, už len maličkosť. Vám sa páčia Vrakunské noviny? Lebo pani prednostka ma presviedčala, že áno. Ja viem, že sú farebné, aj obrázky sa tam nachádzajú, ale spĺňajú svoj účel? Tlmočil som názor skupiny občanov, ktorým sa náplň novín nepáči, tiež som žiadal o prijatie niekoho nezávislého, ktorý by nebol na výplatnej listine priamo starostu, ale márne. Posledný môj tromf, že redakčná rada za 13 mesiacov nesplodila etický kódex novín, tak ako to deklaroval 27.1.2015 na zastupiteľstve starosta, bol prijatý so zjavným nezáujmom. Veď keď tomu plátku nedáva nikto žiaden podstatný význam, tak načo sa vydáva, stopnime to a ušetríme na cesty. Alebo, čo ak by sme to začali robiť poriadne? Či ešte je skoro? A do takého štádia sa dostaneme len ak vyčerpáme všetky ostatné možnosti...?

Teda nie, že by som chcel rýpať, 
ale viete, 
aké sú dve najfrekventovanejšie slová vo Vrakunských novinách?