Predvianočné soireé 2016

Už dva roky derieme poslanecké stoličky. Niektorí dokonca aj viac rokov. Názory v pléne sú rôzne, len jeden sa nemení. Veď načo používať logiku?

V úvode stiahol starosta bod, ktorý pojednával o zmene územného plánu. Je to už po druhý krát. Prvý krát ho na moju žiadosť stiahol predkladateľ, poslanec Kugler. Istá „záujmová skupina“ sa ho snažila vpašovať na zastupiteľstvo bez riadneho prejednania v komisiách. To je naozaj zarážajúce, veď táto skupina má väčšinu poslancov už kúpených, tak potom prečo tie partizánčiny? Tento krát predkladateľ chýbal a celý cirkus sa presunul na budúci rok. Necháme sa prekvapiť, aký to bude nový baliaci papier. Alebo alobal?

Stiahol sa aj bod pojednávajúci o tzv. poplatku za rozvoj, ktorý už naši nadzvukoví mestský poslanci stihli už schváliť, nedbajúc, že sa jeho znenie mení v parlamente. Vidina 15 miliónov im evidentne zatemnila mozog. Počkáme si na jeho novelu, už podľa predbežných správ by to mala byť ešte horšia záplata na to veľmi zlé deravé vrece...

Vráťme sa však domov. Podal som dva pozmeňovacie návrhy k dani za psa vo Vrakuni. Prvý sa týkal psov držaných v rodinný domoch, za ktorých sa platí a bude platiť 20€ daň. V Pod. Biskupiciach je to 10€. To sme až o 100% luxusnejšia štvrť? Že som si nevšimol. Väčšina takýchto psov ani nezaťažuje obecné pozemky a preto nechápem, prečo to výpalné?

Druhým nezmyslom bolo zavedenie dôchodcovskej dane na 15€ a bolo jedno, či v dome, či v paneláku. Veľmi nesystémové opatrenie nebralo do úvahy nízkoprijímové skupiny obyvateľov a zvýhodňovalo rodiny s dôchodcom. Nakoniec sa táto daň ešte znížila na 10€ pre všetkých. Ako jediný som bol proti. Ostatní buď tomu nerozumejú, alebo nechcú rozumieť, ale sú si istí svojimi ovečkami, ktoré ich aj o dva roky na tieto isté stoličky znovu dostanú.

Zmenu rozpočtu na tento rok som jediný nepodporil, lebo sa jednalo o zapracovanie miliónového úveru s ktorým som už predtým nesúhlasil. Vyslúžil som si za to veľmi nepekný pohľad od mladších kolegov.

Za rozpočet na budúci rok som hlasoval, lebo nemalo význam nijako narušovať toto soireé. Neviem, prečo sa z tých rozpočtov robí taký fetiš. Je to len tabuľka v exceli, ktorá sa dá kedykoľvek updateovať. Samozrejme ak je k dispozícii dosť povoľných poslancov. Myslíte, že vo Vrakuni nie je?

Za zmienku stojí ešte žiadosť Juliany Fieberovej o mimosúdne riešenie jej reštitučných nárokov. Rozhodne ich nechcem popierať, ale nemyslím, že pochybenie pri výstavbe garáží si má odniesť iba MČ. V celej tejto kauze nebolo predložených veľa relevantných dokumentov a mám pocit, že kauza už začína pekne smrdieť. Proti som bol len ja, ale ďalší traja so svedomím sa zdržali. Že by iskierka nádeje?

Zázraky už nečakám, ale priznám sa, že toto zastupiteľstvo ma opäť sklamalo. Ale aj napriek tomu vám želám Silvestra s minimom ohlušujúcich petárd (ktoré sú už od tohto roka mestským VZN zakázané, ale ešte sa vždy nájde dosť ignorantských retardov) a šťastné vykročenie do roku 2017!

Impotencia Slovenskej pošty

Jedným z neoficiálnych atribútov, ktoré charakterizujú samostatný a zvrchovaný štát alebo územie je jeho pošta. Väčšina krajín je na svoju poštu hrdá a považuje ju za nemenný etalón kvality v neustále sa meniacom svete. Možno to bolo niekedy aj u nás tak, ale za posledných mnoho rokov si to nejako nevybavujem.

Vy, kto si spomínate na film The Postman, u nás premietaný pod názvom  Posol budúcnosti , mi možno dáte za pravdu, že ak funguje pošta, tak má šancu fungovať aj spoločnosť. Iste toto tvrdenie je trochu pritiahnuté za vlasy, ale mne sa už začína zdať, akoby práve pošta a jej služby plasticky odrážali stav našej chorej a skorumpovanej spoločnosti.

Ale poďme k veci. Všetkým nám je dávno jasné, že aj keď máme mailovú a esemeskovú komunikáciu a balíky nám prinášajú stále vo väčšej miere profesionálne dopravné služby, niektoré služby musí (bohužiaľ) aj naďalej vykonávať Slovenská pošta. Každému z nás sa už určite stalo, že zásielka neprišla na čas, alebo poškodená, alebo vôbec. Keď sa to deje len občas, tak máme sklon túto skutočnosť bagatelizovať a skoro zabudnúť. Ale ak sa prípady nakopia, tak treba upustiť paru, lebo rozčuľovať sa je zbytočné.

V priebehu týždňa som zažil takýto poštový hattrick:

1, Prípad ignorovania mier a váh:

Pošta mi nedoručila zásielku z dôvodu nadrozmernosti. Za nadrozmernú listovú zásielku považuje pošta zásielku, ktorej jeden z rozmerov presahuje hranicu 38x30x5 cm. Keďže obsahom zásielky bolo darčekové večné pero, zásielka pochopiteľne nepresahovala ani jeden z týchto rozmerov, ako je vidieť aj z priložených fotografií.

Tak potom prečo ju tak Slovenská pošta označila???

Nepoznajú miery? Majú zlé pravítko? Sú lenivý to doručiť? Alebo na to nemajú dosť zamestnancov?

Neviem, ale mňa ako ich zákazníka to ani nezaujíma. Pre mňa je podstatné, že som stratil hodinu času, kým som sa k zásielke dostal a doniesol ju domov, kde už mala byť dávno privezená poštovým úradníkom. Veď odosielateľ zaplatil poštovný poplatok za doručenie k mojim dverám a nie na najbližšiu poštu.

Na moju sťažnosť mi odpísali:

..na zaklade Vasho podnetu bolo zistene, ze k nepravidelnosti dorucovania doslo k pochybeniu so strany postoveho dorucovatela, ktory k predmetnej zasielke zanechal oznamenie o ulozeni.

V mene Slovenskej posty a.s., sa Vam za vniknute neprijemnosti ospravedlnujeme.
Na poste Bratislava 214 boli ihned prijate opatrenia, aby k podobnym nepravidelnostiam v buducnosti nedoslo.       Dakujeme za pochopenie.

Aké pochopenie? Ja stále nechápem. Ak by to spravila súkromná firma a nie štátny moloch, tak má problém, ale Slovenská pošta sa tu domáha nejakého pochopenia. Veď je to krádež, oni si privlastňujú peniaze za neuskutočnenú, resp. nedokonanú služba. Akoby pri stavbe domu neurobili strechu a za nepríjemnosti by sa ospravedlnili a žiadali ma o pochopenie.....

2, Prípad neoznámenia zásielky 1:

Veľmi jednoduché. Pošta zásielky nedoručuje, už len sporadicky oznamuje, že sú uložené na vašej pobočke. V tomto prípade sa nikto ani neobťažoval dať mi do schránky dobre známy žltý lístok. Zásielka 18 dní podľa predpisu kvasila na pobočke a potom ju poslali naspäť do Číny. Super! Vianočný darček, ak príde, tak to bude koncom januára, alebo nikdy.

3, Prípad neoznámenia zásielky 2:

Tento raz to bol balíček s medovníkmi od manželkinej kamarátky. Jediné šťastie bolo, že kamarátka zatelefonovala, či sme to už dostali. My sme ani nevedeli, že niečo posiela. Zas žiadne avízo v schránke. Buď si vedúca Pošty 214 na mňa zasadla, alebo pošta ako celok kolabuje. Na tejto adrese bývam už 19 rokov a takéto niečo čo sa deje posledný pol rok som ešte nezažil.

S číslom zásielky a veľmi vytočený so sa postavil do radu, vyčkal si na vedúcu mojej poštovej pobočky. Táto pani vedúca pochopila celú túto story a potvrdila mi, že pošta naozaj kolabuje. Nikto nechce pre poštu pracovať, lebo platy sa pohybujú na úrovni minimálnej mzdy. Za to má Slovenská pošta 32 riaditeľov, ktorých príjmy nie sú až tak zlé.

Zrejme o stave doručovania zásielok nič netuší ani Robert Gálik, generálny riaditeľ pošty, ktorý na tejto teplej stoličke vystriedal Tomáša Druckera, ktorý sa vybral pre zmenu decimovať zdravotníctvo.

Slovenská pošta je akciová spoločnosť, čiže spoločnosť, ktorá vznikla za účelom generovania zisku ako každá iná eseročka či akciovka. Tak potom prečo sa tak nespráva? 

Sťažnosti na jej služby narastajú, len vymožiteľnosť nápravy sa limitne blíži efektu rušenia Mečiarových amnestií. Nebolo by lepšie zauvažovať nad jej predajom renomovanej firme, ktorá to naozaj vie robiť? Pre blaho všetkých odosielateľov a adresátov? Pre blaho zamestnancov pôšt, ktorí musia pracovať v nevyhovujúcich podmienkach za plat, ktorý sa smelo dá nazvať žobračenkou?

Pouvažujme. Mikloš s Dzurindom už predali onakvejšie rodinné striebro. Prečo má pošta poskytovať bohatý válov len pre  pár svojich a podporovať len svoju stranu? Prečo len tí vyvolení sú príjemcami toľko diskutovaných istôt? Prečo sa musíme boriť z nezmyslami a štátnym výpalníctvom, ako som to spomenul v jednom zo svojich predchádzajúcich blogov?

Čosi zaujímavé sa stalo po napísaní toho blogu. Pri večernom venčení psa som nakukol do schránky a čuduj sa svete našiel som v nej čerstvo doručené avízo, ma medovníčky, ktoré už mám dávno v špajzi.

Vážená pošta je zrejmé o čo sa snažíte, ale už nič nezachraňujte, radšej sa sústreďte na doručovanie. Hlavne zásielok, avíza až potom ak budú zásielky nedoručiteľné.

Veď tak by to malo byť, či?