O nepochopiteľne laxnom prístupe zodpovedného
ministerstva som písal v mojom
predchádzajúcom BLOGU.
Pretiekol nejaký objem kontaminovaných spodných vôd a akčnosť MŽP sa
z nuly neodlepila. Asi neprezradím tajomstvo ak budem tvrdiť, že zamorenie
každým dňom postupuje a postupuje.....
Pre zopakovanie o čo sa jedná najprv trochu
z histórie: V roku 1873 spoločnosť Dynamit NOBEL začala budovať
továreň na výrobu trhavín v Bratislave, ktorá bola neskôr premenovaná na
Chemické závody Juraja Dimitrova. K závodu vtedy siahalo tzv. Mlynské
rameno Dunaja, ktoré slúžilo na odvádzanie odpadových vôd až do roku 1966. Keď
rameno vyschlo, CHZJD začalo do jeho bývalého koryta vyvážať odpad uložený
v sudoch či dokonca kartónových škatuliach rovno na štrkové podložie bez
akejkoľvek izolácie. Celkový objem toxického odpadu predstavuje 90 tisíc metrov
kubických. V roku 1979 bola dokončená odizolovaná skládka
v Budmericiach a podnik začal vyvážať odpad tam. Skládka vo Vrakuni
bola zahrnutá zeminou výstavby vodného diela Gabčíkovo a Domu odborov
a prekrytá inertným materiálom. Veď čo oko nevidí srdce nebolí...
Ale nie všetkým to bolo jedno. Už dňa 2.11.1983 na
rokovaní Slovenskej Národnej Rady o plnení uznesení 16 zjazdu KSČ
v oblasti starostlivosti o zásobovanie obyvateľstva a odvetví národného
hospodárstva pitnou a úžitkovou vodou, poslankyňa súdružka Viera Fridrichová vo
svojom príspevku
pokarhala CHZJD za nedoriešenú skládku. Je to zarážajúce, že niektorým triezvo
zmýšľajúcim komunistom záležalo na životnom prostredí pred viac ako 30 rokmi podstatne
viac ako dnes ich poteru navlečenému do demokratických dresov.
V roku 1992 bolo spustené VD Gabčíkovo a prišlo
k zdvihnutiu hladiny podzemných vôd v lokalite skládky a jej
zatopeniu, ktoré urýchlilo koróziu na sudoch a rozptyl toxických látok do
okolia prostredníctvom spodných vôd. Je vskutku zarážajúce, že nikto zo
zodpovedných sa nezamyslel nad blížiacou sa katastrofou.
V roku 1997 zrejme konečne niekomu napadlo
skontrolovať lokalitu skládky a tak bol konečne oficiálne potvrdený únik toxických
látok do podzemných vôd.
V roku 2002 sa objavil na serveri SME o skládke zaujímavý
článok a starostka Vrakune vydala oficiálny zákaz čerpania spodnej
vody zo studní, ktorý dodnes nebol zrušený. Súčasný starosta na žiadosť
zastupiteľstva tento zákaz potvrdil.
V roku 2005 upozornili občania a poslanci MZ
Vrakuňa, že pripravovaná výstavba rodinných domov je v bezprostrednom
kontakte s územím skládky - viac na
tomto serveri
V decembri 2009 bol na rokovaní vlády materiál
SAŽP. Na strane 100 v tabuľka 19 je
skládka CHZJD na 9.mieste medzi
skládkami v SR a je označená ako priorita, vzhľadom na reálne ohrozenie
podzemných vôd. Už pred šiestimi rokmi!
O rok na to naša prezieravá vláda schválila program
sanácie enviromentálnych záťaží na roky 2010-2015. V zozname je
uvedená aj tá „naša“ skládka. Už máme koniec daného obdobia a akosi sa
stále nič nedeje. Všimnite si perličku uvedenú v článku:
Odhadované
celkové finančné výdavky na realizáciu prieskumu, rizikových analýz a sanáciu
lokalít odporúčaných MŽP SR 17 330 000,- Eur.
Mám pocit, že naši volení predstavitelia majú aj v tomto
prípade problém s mentálnou integritou. Len sedemnásť miliónov? Na všetky
skládky v zozname?
To si soudruzi snad děláte kozy?
Nie som v tomto smere odborník, ale som presvedčený,
že za takú sumu sa dá spraviť možno len prieskum. Len sanácia vrakunskej
skládky by podľa veľmi predbežného odhadu mala dosahovať tridsaťnásobok
spomínanej sumy, ak nie ešte viac. Takže zas len kecy, kecy, kecy.....
Keď na náš popud o skládku začali javiť médiá
záujem, tak 13.2.2015 vyhlásil hovorca
MŽP, že táto lokalita pre rezort prioritou
. Neviem ako pre pána hovorcu, ale pre mňa ak je niečo prioritou, tak sa tomu
prioritne aj venujem! Okrem toho, táto skládka mala byť už prioritou pre
„vašich otcov“ v roku 1983! Do dnešného dňa zodpovední pre nápravu nespravili absolútne nič!
Na debate v rádiu Regina 18.2.2015, kde som bol spolu s Jurajom Rizmanom
z Greenpeace, sa hovorca MŽP telefonicky vyjadril, že našu iniciatívu nechápe,
že vykopávame otvorené dvere. Škoda že neprišiel osobne, aby mi vysvetlil, kde
sa tie otvorené dvere nachádzajú, lebo ja ich nikde nevidím.
O mesiac - 25.3.2015 som sa zúčastnil debaty
v TV BA na tému skládka bývalých závodov Juraja Dimitrova. Moderátorka
Alexandra Važanová ma prekvapila výbornou informovanosťou a skutočným
záujmom o problém aj mimo zapnuté kamery. Mojou spolu-diskutérkou bola Alena
Trančíková, vedúca odboru kvality vôd a environmentálnej politiky BVS,
ktorá potvrdila že táto skládka je najnebezpečnejšou záťažou z hľadiska
ohrozenia podzemných vôd Žitného ostrova. Ukázala na kameru aj simuláciu toku
podzemných vôd. Pri predpokladanej rýchlosti rozptylu toxických látok 3-5 km ročne, za 10 rokov hrozí kontaminácia podzemných vôd Žitného ostrova.
A bude sa jednať o kontamináciu podstatne rozsiahlejšiu ako bolo
vyradenie zdroja pitnej vody v Podunajských Biskupiciach po prieniku
ropných látok zo Slovnaftu. Preto podľa jej slov čo sa týka riešenia, nie je
o 5 minúť 12, ale tak pol štvrtej. Do debaty bol pozvaný aj predstaviteľ
ministerstva. Nikto sa však nezúčastnil s odôvodnením, že nemajú čas!
Naozaj sa mi hľadá veľmi ťažko nejaká slušná reakcia na takéto zbabelé
odôvodnenie. Predstavitelia ministerstva, ktorých si my občania živíme
z našich daní, si nenájdu čas na svojich chlebodarcov? Vnímam to ako ďalší
prejav arogancie moci.
Pri pátraní na internete som narazil na dokument program odpadového hospodárstva bratislavského kraja vypracovaný Ministerstvom životného prostredia. Ten na stránke Ministerstva vnútra konštatuje, že v rámci projektu systematická identifikácia envirozáťaží, realizovaných SAŽP bolo v BA kraji identifikovaných 209 environmentálnych záťaží, z toho bolo 40 typu B= potvrdená environmentálna záťaž. V dokumente na s.74 sa píše: „Z celkového množstva zaregistrovaných environmentálnych záťaží typu B tvoria skládky 30%. Za najzávažnejšiu sa považuje skládka CHZJD vo Vrakuni. ...“
Ten istý materiál na web
stránke MŽP takéto poradie ani konštatovanie už
neobsahuje.
Je to náhoda či zámer?