Kandidát očami kandidáta

Tak konečne som to videl už aj ja. Toľko ospevovaný slovensko – český film „Kandidát“ Nakoľko sa u nás „v stepi“ dohromady nič netočí, tak každý aj ten najmenší filmársky počin je pre Slovákov priam národným sviatkom. Priznám sa, že už si ani nepamätám kedy naposledy som v prime time neprepol zo slovenskej televíznej stanice na moje obľúbené zvieratká a dokumenty.

Námet a scenár považujem za najsilnejšie tromfy toho diela, hoci predlohu som nečítal. Verím, že si Maroš ustriehol na pľaci čo potreboval. Škoda, že vysoko zdvihnutú latku nepodržali tvorcovia až do konca, kde sa to celé akosi zaseklo a skončilo to trochu rozpačito akoby v štýle prerušovanej súlože. Miestami film pripomínal súťažný večer reklamných spotov formou aj obsahom. Možno je to tak moderné, ale ja mám o filme asi konzervatívne predstavy. Pojem „product placement“ sa dal cítiť v podstate skoro v každom filmovom políčku. Možno to bolo nutné z hľadiska financovania projektu, ale bolo toho príliš a dosť to liezlo krkom.

Je mi jasné, že bez podpory veľkého českého brata na Slovensku nevznikne nič filmového, ale násilné obsadzovanie českých hercov do postáv, kde vôbec nemuseli figurovať Česi, pôsobilo dosť neprirodzene. Postava biskupa Jozefa ako českého katolíckeho duchovného na Slovensku už bola cez všetky čiary. Ale na druhej strane postava Jazvu – Michala Dlouhého bola absolútne presná. Chápem, že český investori potrebovali svoju kosť, tak ju dostali.

Kamera chcela byť v každom smere inovátorská a objavná, až to spolu s dynamickým strihom pôsobilo miestami tak preplácano ako nejaký študentský počin, kde frekventant umeleckej školy v honbe za dobrou známkou túži ukázať svojmu vyučujúcemu čo všetko sa naučil. Veľká časť sa odohráva v tmavých priestoroch, ale aj pri svetlých exteriéroch som mal stále pocit, že mám špinavé okuliare – film po vizuálnej stránke pôsobil na mňa pocitovo dosť „ušmudlano“. Je to veľká škoda, lebo obrazových fórikov tam bolo dosť, len máloktorým sa podarilo naplno vyznieť.

Čo považujem za úplnú katastrofu, tak to bol zvukový design. Zvukára, ktorý to mal v kompe poznám osobne už roky, takže mi je jasné, že problém musel byť zrejme niekde inde, najpravdepodobnejšie v rozpočte. Neviem čím to je, ale tu na Slovensku je zvuk vo filme zaznávanou kategóriou, a do post produkcie sa dostanú adekvátne prostriedky len vtedy ak nejaké ostanú. A keďže nikdy neostanú, tak tie lepšie výsledky sú len výsledkom profesionálnej hrdosti zvukárov, čo väčšinu práce spravia zadarmo, len pre svoj dobrý pocit.

Z hereckých výkonov zažiaril Marek Majeský, ale absolútnymi  hviezdami bola dvojica Kubovčík-Dlouhý. Boli zárukou toho, že prst chronických prepínačov programov ostal počas sledovania filmu pokojný. Jackuliak pôsobil mierne kŕčovito, tak by to asi vyzeralo, ak by som tú postavu hral ja (ale možno aj nie, kto vie?) Dosť postavičiek bolo obsadených kvôli lacným efektom, ale možno niekomu sa to páčilo, napríklad potetovaná sporo odetá asistentka. Korunu všetkému dal český prezident, ktorý si zahral svoju najuveriteľnejšiu rolu – sám seba.

Ale o čom to tu vlastne stále točím? Pôvodne o tomto som vôbec nechcel. Veď ja nie som žiaden filmový kritik, len vás unavujem vlastnými pocitmi. Týmto blogom som chcel len povedať, že som naozaj veľmi rád, že tento film vznikol, lebo rozumným ľuďom dal mnoho námetov na zamyslenie.

Pre mňa bolo sledovanie tohto sviežeho dielka o to zaujímavejšie, lebo minulý rok som sa ocitol v podobnej, i keď veľmi „zriedenej“ pozícii ako hrdina Potôň. Kandidoval som na starostu jednej mestskej časti v Bratislave. Prakticky som dva mesiace strávil na uliciach v teréne, na akciách s občanmi, ale neuspel som.  Vyhral kandidát, ktorý bol v teréne necelú jednu hodinu. Ale na rozdiel odo mňa mal za sebou skoro nevyčerpateľné zdroje a profesionálnu reklamnú agentúru. S takým sa amatér ako ja nemohol predsa rovnať.

Po voľbách mi jeden kamarát, ktorý sa takýmto „spravodajským hrám“ občas venuje, povedal základnú poučku volieb:

Nie je podstatné, ako to naozaj je, záleží len na tom, ako to vyzerá.

Môj odkaz pre divákov filmu i pre voličov je prostý:

Áno, presne tak to funguje!

O víťazovi volieb sa rozhoduje v mediálnej agentúre.

Prečo? Lebo máme demokraciu a voliť môže každý, stačí mu právna spôsobilosť (o mentálnu sa bohužiaľ nikto nezaujíma) a plnoletosť. Väčšina voličov sú jednoduchí ľudia, ktorí výlučne sledujú iba mainstreamové spravodajstvo, ktorému slepo mu veria. A na tejto skutočnosti sú postavené všetky voľby na celom svete. A v nich vyhrávajú tí, ktorí sú navlečení v rovnakom drese spolu s vlastníkmi médií.

Každé voľby na Slovensku sú tradične ignorované väčšinou voličov. Slovákom  stačí mať svoje pivo, rezeň a večer ďalší diel nekonečného seriálu. Nestarajú sa o veci okolo seba, alebo sú presvedčení, že ich svojim hlasom nezmenia. Väčšina tých, ktorí aj zablúdia k urnám je osprostených z množstva nepodstatných správ, ktoré im servírujú médiá na odpútanie pozornosti. A niekoľko reálne rozmýšľajúcich ľudí to naozaj nemajú šancu vytrhnúť.

Dnes je doba takýchto mediálnych stavebníc. Niektoré sa vydaria viac (ako napríklad Kiska) iné zas trochu menej (ako Nesrovnal). Vždy vyhrá ten, ktorého agentúra viac ohlúpne, alebo zmanipuluje voličov. Tým nechcem tvrdiť, že rozumní občania nič svojim hlasom nedokážu (aj keď štatistika hovorí proti mne). Budem neustále a pri každých voľbách vyzývať, aby ľudia išli nielen voliť, ale aby sa aj pred odovzdaním svojho hlasu informovali o svojich kandidátoch z viacerých zdrojov.

Jednoznačne odporúčam všetkým pozrieť si tento film a urobiť si o ňom svoj záver. Napriek technickým nedokonalostiam nesie v sebe myšlienku a náboj, ktorý by sme nemali ignorovať.

Od Mercedesu k výskytu šéfredaktora

Februárové zasadanie MZ Vrakuňa sa nieslo v podstatne pokojnejšom duchu ako tie predošlé. Akoby aj nie, sviňa bola rozporcovaná, už sa veľmi nebolo o čo biť. Ale aj tak sa našli malé zaujímavosti o ktoré sa rád s vami podelím.

Asi najzaujímavejším bodom bola voľba miestneho kontrolóra. Kandidáti boli štyria. Jeden mladý ambiciózny muž, ktorý v danej oblasti nemal ani vzdelanie ani skúsenosti. Asi preto nezískal žiadnu podporu a hneď v prvom kole vypadol. Ku cti mu slúži, že sa pokúsil a zabojoval - možno nabudúce. Druhým bol už skúsený pán exprednosta Mráz, ktorý na moju otázku, že v čom si myslí, že je lepší ako jeho konkurencia odpovedal ako správny aparátčik tak, že vlastne nič nepovedal. Napriek tomu dostal až štyri hlasy v prvom kole od vopred dohodnutej skupiny poslancov, Ing. Kaňková tiež štyri a pôvodná kontrolórka šesť hlasov. 

Nakoľko v prvom kole  nedostal nikto potrebnú väčšinu, volili sme druhýkrát. Vtedy už mrázovci zrejme pochopili, kde je sever a víťazom sa stala Ing. Kaňková. Som úprimne rád, lebo za ten krátky čas, čo sa aktívne spolupracujem s MÚ, tak toto je práve tá osoba, ktorá mi dáva zmysluplné odpovede na moje otázky. Gratulujem a držím palce v ďalšej práci. Prajem starostovi šťastnú ruku pri výbere pracovníka pre organizačné oddelenie.

Ďalším podstatným bodom rokovania bola skládka CHZJD, ktorej som sa venoval v predchádzajúcom príspevku. MZ prostredníctvom starostu žiada aj o parciálne výsledky meraní ekologických dopadov skládky.  Ako informácia je to výborné, ale čo s ňou, keď žiadne kompetencie v tomto smere MČ nemá. Zároveň MZ poverilo starostu napísaním listu na primátora a predsedu vlády. Dúfam, že pri tomto snaha o riešenie situácie zo strany MZ neskončí. Chápem, že oficiálny postup je práve takýto, ale v minulosti sa ukázal ako úplne bezzubý. Okrem toho sme požiadali starostu o update zákazu čerpania spodných vôd zo súkromných studní, lebo na ten pôvodný vydaný starostkou v roku 2002 sa už úplne zabudlo.

Ďalej sa schválil zámer vybudovania verejného športoviska „Pump track“ v lesoparku. Síce na inom mieste ako žiadalo OZ Pedal, ale projekt dostal zelenú. Škoda len, že na zasadanie nikto z OZ Pedal neprišiel a projekt s MZ neprediskutoval. Je mi jasné, že všetko je ešte len v štádiu zámeru a verím, že konkrétnosti nám budú predstavené neskôr. Ja osobne zámer vítam, len som toho názoru, že ho treba dopracovať hlavne v rovine technicko - organizačnej.

Jar je nezadržateľne za dverami a náš zberný dvor mal zimnú odstávku. Zberný dvor i celá VPS sa nachádza v zlom technickom stave. Starosta navrhoval používať zatiaľ ako vrakunský zberný dvor prevádzku súkromníka na Ráztočnej, ale zastupiteľstvo trvalo na otvorení nášho pôvodného zberného dvora. Na tomto mieste by som chcel pochváliť starostu, za to, že upravil prevádzkové hodiny zberného dvora tak, aby vyhovovali občanom a nie podnikateľským subjektom, ktoré túto prevádzku v hojnej miere využívajú. Sám som navrhol ešte povinnú kontrolu miestnej príslušnosti občana, ktorý tam privezie odpad, ako to robia inde, nech nerobíme servis pre cudzích. Prednostka dostala úlohu vypracovať analýzu, čo ďalej s VPS a ako odstrániť jej havarijný stav. Asi neprezradím tajomstvo, že bez tučnej finančnej injekcie to nepôjde.

Zastupiteľstvo vzalo na vedomie správu o nákupe nákladného motorového vozidla na kontajnery zn. Mercedes v sume 100 000€. Potešiteľným faktom je, že automobilky ako Lamborghini alebo Maserati nemajú divíziu úžitkových vozidiel, lebo by sme ho určite kúpili od nich J Samozrejme na výberovom konaní sa chyba nenašla, až na to, že výberové konanie bolo presne našité na jediný typ vozidla, ktorý dodáva práve Mercedes. Jeden poslanec k tejto skutočnosti poznamenal, že ako by bol technický preukaz víťazného vozidla priamo prekopírovaný do súťažných podmienok. Veľmi nedôveryhodne na mňa pôsobí vylúčenie konkurenčného vozidla s dôvodu menšej nosnosti o cca 400 kg, čo je pri 10 tonovom aute zanedbateľné. Niekto mal eminentný záujem, aby sa práve toto vozidlo a práve od tejto spoločnosti kúpilo. Veď provízia zo 100 000€ je celkom slušný peniaz, no nie? Výberové konanie robili profesionáli a aj dodávatelia boli profesionáli. Zhodou okolností tí istí, ktorí dodali vyše sto motocyklov značky Honda Deauville NT700 Ministerstvu vnútra s 50% prirážkou oproti bežnej kusovej cene. Veď čo už, tie zelené pruhy na bielom podklade niečo stoja. A slovenský Mercedes je asi jediným Mercedesom na svete, ktorý dodáva motorky zn. Honda. Keď na Slovensku je to tak, tak vo Vrakuni to nemôže byť inak!

Ale vráťme sa k nášmu autíčku. Na čo je nám takéto auto? Podľa štatistiky, spraví naše kontajnerové auto približne 10 000 km za rok. Na to my potrebujeme luxusný Mercedes? To musíme byť ale veľmi bohatá štvrť. Auto takejto kategórie musí spraviť minimálne desaťnásobok kilometrov ročne, aby sa svojmu majiteľovi vyplatilo!!! A v našom prípade sa nejedná o regulárne jazdenie, ale len o nejaké posúvanie, pri ktorom luxusný dieselový motor značky Mercedes dosť trpí. Na jeho servise o chvíľu prerobíme aj gate! Spravil som si individuálny prieskum a spýtal som sa tých najpovolanejších – robotníkov, ktorí s tým pracujú. Vôbec nie sú takýmto riešením nadšení. Bodaj by aj, osemkubíkové kontajnery, ktoré sa zakúpili spolu s autom majú najnižšiu nakladaciu hranu vo výške vyše asi 1,5 metra a skúste do tej výšky zdvíhať plne naložený fúrik!

Kontajnery aj auto sú absolútne nevhodné pre potreby našej MČ. Za tú cenu sme mohli mať dve menšie vozidlá na 2,5 kubíkové kontajnery, ktoré sú flexibilnejšie a pre potreby VPS ďaleko vhodnejšie. A ešte by to celé bolo aj lacnejšie. Len to by niekto zodpovedný musel najprv rozmýšľať a pritom nemyslieť len na seba. Pokúsil som sa navrhnúť komisiu zloženú z poslancov, šéfky VPS a nezávislého odborníka na preskúmanie vhodnosti držby takéhoto druhu vozidla, iba že som nenašiel podporu u ostatných poslancov. Prečo asi? Asi je veľmi ťažké priznať si svoju chybu? Alebo hlúposť? Alebo strach z prezradenia? (nehodiace sa škrtnite)

Posledným bodom, ktorý by som chcel komentovať je odpoveď na moju podanú interpeláciu. O čom bola, to je opísané v predchádzajúcom blogu „Straníci sú veční“. Pán starosta požiadal o odpoveď osobu, ktorá je za nezákonnú politickú reklamu na web stránkach Vrakune zodpovedná. Tou osobou je bývalý prednosta p. Mráz, preto jadro odpovede na interpeláciu tvorilo jeho vyjadrenie. Ako sa dalo čakať, pán exprednosta popísal dve strany úplných nezmyslov, kde sa venoval Vrakunským novinám, outdoorovej politickej reklame a iným veciam, ktorých sa moja interpelácia absolútne netýkala. Nakoľko sa jedná o človeka, ktorý nie je schopný ani okrajovo odpovedať na položenú otázku, tak som dospel k názoru, že nie je potrebné sa touto vecou zaoberať. Nakoľko sa schyľovalo k obedu, starosta i ostatní poslanci chceli zasadanie čo najrýchlejšie ukončiť. Bol som nanajvýš celou situáciou znechutený a nemal som síl hluchých a slepých poslancov presviedčať o tom, že opäť napľuli časti obyvateľov Vrakune do tváre.

Ostávam dosť prekvapený, že o túto tému (až na jednu výnimku) sa nikto nezaujímal. To bolo podvedeným kandidátom úplne jedno, že sa v takomto flagrantnom prípade obchádza zákon?

Posledná perlička na záver:

Členov redakčnej rady sme odhlasovali na januárovom zasadaní. Teraz vo februári sa z ničoho nič „vyskytol“ (toto sloveso najpresnejšie opisuje danú skutočnosť) šéfredaktor Vrakunských novín. Zaujímavé na tom je, že o jeho osobe zastupiteľstvo nehlasovalo, tobôž , aby prebehlo nejaké výberové konanie. Prečo asi?

Bez akejkoľvek publicity sa šéfredaktorom stal pán Ing. Tomáš Zajac, človek, ktorý pomohol vyhrať nášmu starostovi voľby. Pán Zajac je skvelý profesionál v reklamnej oblasti, ktorý dokázal majstrovsky ovplyvňovať verejnú mienku pred voľbami.  Účinok jeho mediálnych hier som pocítil nielen ja ale aj iní kandidáti. Nemá zmysel hodnotiť čistotu predvolebnej kampane, objektívne musím uznať, že on si odviedol svoju prácu na výbornú a ostatní sme pri ňom vyzerali ako banda amatérov. Preto je na mieste moja dôvodná obava z ovplyvňovania náplne Vrakunských novín v prospech istých súkromných záujmov. Je redakčná rada dostatočne silná, aby presadila aj nejaký iný, nedajbože verejný záujem?

Okrem iného som presvedčený, že človek takýchto kvalít nebude za svoju službu platený podľa príslušného VZN, lebo za tú sumu by ani telefón nezdvihol. Tak potom z akých prostriedkov? Nie je to už započítané v rozpočte na samotné noviny?

A prečo sa na túto vec pýtam len ja? To nikoho z poslancov nezaujíma? 

Alebo sú už všetci pravičiari skúpení?

Čítajte Vrakunské noviny a neustále rozmýšľajte nad základnou premisou:

 Komu ku prospechu?