Tak nám zabili Ferdinanda...

Táto pamätná hláška zo Švejka mi chodila po rozume na septembrovom zasadaní vrakunského parlamentu. V podstate to kedysi v českej kotline znamenalo niečo ako okrídlené „Alea iacta est“.

Prečo?

V politickom svete je zaužívané, že dlhy z predvolebnej kampane sa neskôr musia platiť. Najlepšie obdobie na to je leto, keď sú všetci na prázdninách a hlavnou témou je počasie (to moc nevyšlo, lebo prím prevalcovali utečenci). V lete sa vždy niečo upečie.

A upieklo sa aj u nás.

Uznesenia si môžete pozrieť tu   ja sa budem venovať v tomto blogu, len tomu, kde som cítil priložený lovecký nôž pri ľadvinách Vrakune.

Prvou takouto vecou bol schválenie vyhlásenia obchodnej súťaže na prenájom objektu zdravotného strediska na Bebravskej ulici. Diskusia sa niesla v zmysle vyjadrenia obáv o to, že ak sa takýto objekt prenajme na 30 rokov, či bude garantované pokračovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zmluvy ako je nám už dávno známe v tejto džamahýrii, platia vždy len pre jednu stranu a zhodou okolností sa na tejto strane nevyskytol nikdy ten, ktorý nás volil – teda občan. Tejto problematike sa už veľmi fundovane venuje  VRAKUNA.NET, preto len uvediem, že proti sme boli len dvaja – poslanec Hrapko a ja. Ak vám teda odíde váš lekár na druhý koniec mesta, tak sa spýtajte tých poslancov, ktorých ste volili, či ste im dali hlas práve kvôli tomu, aby vám takýmto spôsobom „zjednodušili“ život.

Uvedomujem si, že budova je zastaraná a neekonomická, a práve preto ten, ktorý si ju prenajme, to urobí výlučne za účelom tvorby nemalého zisku , ktorí budú musieť zaplatiť nájomníci – lekári. Aký bude výsledok, to uhádne aj ten, ktorý sa vešteniu nevenuje pravidelne.

Pokračujme k ďalšiemu upečenému koláčiku z pekárne šéfkuchára Kuruca s jeho pravicovými kuchtíkmi. A tým je predaj 100% podielu v spoločnosti Spokojné bývanie. Tu ma opäť predbehol vyčerpávajúci článok.  V diskusii k tomuto bodu na zastupiteľstve som len spomenul, že každý normálny majiteľ, keď mu spoločnosť nefunguje, alebo neprináša požadovaný zisk, tak najprv hľadá príčiny tohto stavu. Potom sa snaží o nápravu aj prostredníctvom výmeny konateľa a dôslednou kontrolou podnikania vlastnenej spoločnosti. Nemám našťastie osobné skúsenosti s touto firmou, ale rozhodne by som sa jej takýmto až podozrivo rýchlym spôsobom nevzdával, veď jej kmeň má okolo 6000 bytov a to je už slušný objem. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že je za tým iný, nedajbože osobný úmysel. Pokiaľ by sa uvažovalo s triezvou hlavou, asi by sme sa dopracovali k inému riešeniu.

V tejto súvislosti som konečne pochopil, prečo napriek mojej, v tomto prípade až dvojnásobnej nezávislosti, ma pravicová squadra tvrdošijne odmietala dať do dozornej rady SPOBY. Preto mám teraz plné právo sa pýtať, ako je to možné, že dozorná rada neidentifikovala problémy  v SPOBY, ktoré dnes vedú k jeho predaju? Čo robili, členovia DR - Ľubomír Czaja, Tomáš Galo, Ladislav Jedenástik, Gabriela Olešová, Zuzana Schwartzová okrem brania odmien? Vážení voliči, ak vám nový správca zdvihne poplatky, tak už bude neskoro sa ich na to pýtať. A aj zbytočné, lebo zmysluplnú odpoveď ani nedostanete.

Na záver zaujímavej časti oficiálneho programu bolo hlasovanie o zámere pretransformovať našu VPS-ku na eseročku. V tomto prípade sme sa zdržali pri hlasovaní traja. Bol som už dosť unavený nakoľko predchádzajúci deň som mal nadmieru búrlivý a celú noc som strávil cestovaním. Inak by som bol zrejme opäť proti. Nepopierateľnou pravdou je, že eseročka môže byť plátcom DPH, čo MÚ nemôže. Tiež odznel aj diskutabilný argument o operatívnosti vykonávaných služieb, ktorý ma nepresvedčil. Ani prítomné riaditeľky základných škôl v očiach ktorých bol jasne čitateľný strach z nového nastavenia obchodných vzťahov. Z vlastnej skúsenosti viem, že takéto eseročky nikdy nefungujú v prospech ich zakladateľa (to sú moje skúsenosti z Domu techniky ZSVTS) ale v prospech konateľa. Ale kto ho bude vyberať a schvaľovať? No hádajte!

Okrem toho zastupiteľstvo skoro jednohlasne odmietlo zvýšenie daní z nehnuteľností, ktoré na nás chystá náš milovaný primátor. Jemu to zrejme vadiť nebude, on ich zvýši aj tak. Problém parkovania sa odsunul a vytvorila sa komisia v zložení Murcinová, Némethová, Kubalíková, Šindler a Pospíchal, ktorí majú pripraviť návrh zásad pre vydávanie povolení. Starosta inicioval vznik občianskych hliadok v problematických častiach Vrakune. Nespomínam si, že by takýto bod mal vo svojej inak dobre pripravenej predvolebnej kampani, alebo ho len odo mňa okopíroval. V každom prípade, ak vzniknú, bude to dobré pre našu štvrť, nech s tým nápadom prišiel ktokoľvek.

Okrem folklóru na zastupiteľstve nemôžem nespomenúť predlhých 9 mesiacov, čo trvalo prenatálne štádium novej web stránky vrakuna.sk. Dožili sme sa, aj keď dodnes netuším o čom bola reklamná kampaň starostu, ktorý vopred presviedčal všetkých, aká bude úžasná. Okrem jednoznačne vylepšenej grafiky ostalo skoro všetko pri starom. Jednoznačným mínusom sú prázdne odkazy a nefunkčné linky. Iste sa bude namietať, že všetko sa nedá tak rýchlo urobiť, ale ja mám za to, že dobrá firma by to spravila za týždeň, ja amatér popri inej zábave za mesiac a absolvent pomocnej školy za kvartál.

Veľkým negatívom je neuverejňovanie zvukových záznamov zo zastupiteľstva, čo bola povinnosť úradu od júnového zastupiteľstva, kde bol schválený nový rokovací poriadok. Prečo? Lebo sa to niekomu nehodí? A neunavujte ma technickými problémami, aj ja mám doma kalendár a viem, že žijeme v treťom tisícročí v digitálnom veku a vy nie ste schopní zariadiť jeden funkčný web a zavesiť na neho to čo treba. Už si pripadám ako blbec, keď musím upozorňovať na takéto skutočnosti.

Na úplný záver tohto blogu sa musím priznať, že som pôvodne chcel interpelovať starostu s otázkou, prečo neinformoval vrakunčanov a vrakunské OZ o projekte VUC „50 centov na obyvateľa“ ako to urobili starostovia napríklad v Starom meste, Vajnoroch, atď...na svojich weboch. Rozdeľovalo sa viac ako 10 000€.

Tak sa stalo, že túto sumu si rozdelilo OZ Bratislava Inak, ktoré je kabátom pre politické zoskupenie, ktoré nemá s Vrakuňou nič spoločné a OZ Šport a zdravie, ktoré síce organizuje Beh za lesopark, ale mne skôr pripadá ako rodinný happening. Bohužiaľ som sa o tejto dobre utajenej iniciatíve VÚC (o ktorej zrejme nemali tušenie ani vrakunčania pracujúci alebo „poslancujúci“ vo VÚC) dozvedel neskoro, peniaze sú pridelené, ostáva sa len zamyslieť prečo sa to udialo takýmto nesrovnalovským spôsobom.

Žeby úmysel?

Dnes sa naozaj nedá nič vylúčiť, veď všade panuje úmyselný a dobre organizovaný bordel.