Štát neustále šikanuje

Koľkokrát sme už počuli, že štátna moc nemá nútiť občana predkladať dokumenty, ktoré má z titulu svojich právomocí k dispozícii? Toto je len ďalší prípad z otrasnej množiny podobných.

O riešenie sporov mimosúdnou cestou sa zaujímam viac ako desať rokov. Mediácia – ako sa tento „inštitút“ volá, je na Slovensku stále jednou veľkou neznámou. Možno to bude aj tým, že Slováčisko sa radšej bude roky súdiť, sponzorovať advokátske kancelárie a v mnohých prípadoch nekompetentný súdny aparát, ako by sa s protistranou rýchlo dohodol a mal zo svojej požiadavky aspoň nejakú jej časť, ktorú môže užiť kým ešte žije.

Ale tento blog nie je o mediácii ako by sa zdalo z predchádzajúceho odseku. Tak ďaleko som sa ešte nedostal.

Pekne po poriadku. Koncom minulého roka som absolvoval zákonom predpísaný kurz mediácie. Okrem iných zaujímavých vecí, ktoré sme sa tam naučili, preberali sme aj formálne kroky, ktoré by nás mali priviezť k bezproblémovej registrácii na ministerstve. Na to, aby ma Ministerstvo Spravodlivosti SR zaregistrovalo potrebujem  (v zmysle zákonného ustanovenia § 8 ods. ods. 3 zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) na zápis do registra mediátorov ku svojej žiadosti priložiť vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, doklad o vysokoškolskom vzdelaní II. stupňa na vysokej škole v SR alebo uznaný doklad o VŠ II. stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace a osvedčenie o absolvovaní odbornej prípravy mediátorov.

Všetko by bolo v poriadku až na ten register trestov. To ma zarazilo, že Ministerstvo Spravodlivosti netuší, koho posielajú jeho súdy za mreže. Register trestov je síce štrukturálne začlenený pod Generálnu prokuratúru, ale to predsa v dnešnej dobe miliónových investícií štátu do elektronizácie štátnej správy predsa nemôže byť problém. Aj keby aj bol, dalo by sa to riešiť jediným terminálom napojeným na databázu registra trestov na ministerstve, kde by si úradník túto skutočnosť potvrdil. 

Alebo to by sme už chceli po úradníkovi, platenom z našich daní, trochu priveľa?

prevzaté z adpic.de

Túto myslím, že logickú myšlienku som na kurze aj odprezentoval, ale odpoveďou mi bol len smutný pohľad prednášajúceho. Pochopil som, že som stále tým istým naivným inžinierom, ktorý kladie logiku vecí na prvé miesto. Systém je podstatne zložitejší a to len preto, že to niekomu vyhovuje.

Nechcelo sa mi však vzdať bez boja. Napísal som na ministerstvo šteklivý mail, či naozaj musím doložiť aj výpis z registra trestov. Odpoveď prišla už o 11 kalendárnych dní.

Citujem:

„Ministerstvo spravodlivosti SR nemá záujem na šikanovaní žiadateľov. Ministerstvo spravodlivosti SR nedokáže zistiť údaje z registra trestov, nakoľko registre Ministerstva spravodlivosti SR a Ministerstva vnútra SR nie sú navzájom prepojené. V nadväznosti na Vašu poslednú otázku, či ide o šikanu občana, alebo ste niečo správne nepochopili, si zdvorilo dovoľujeme odpovedať, že ide o druhú možnosť.

 V prípade zaslanie Vašej žiadosti o zápis do registra mediátorov bez povinnej prílohy (čistého výpisu z registra trestov nie staršieho ako 3 mesiace), Ministerstvo spravodlivosti SR Vašu žiadosť ZAMIETNE.“

Svoj boj o logiku pri uplatňovaní štátnej moci som opäť prehral. Ale aby som bol korektný, tak MS SR je v tejto kauze viac-menej nevinne. Postupuje striktne podľa zákona. Áno, toho zákona č. 420/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorého novelu parlament schválil koncom minulého roka a je v platnosti od 1.1.2016.

Škoda, že pri príprave novely nepoužili trochu logiky.

Škoda, že štátna moc sa neriadi logikou aspoň v takýchto elementárnych prípadoch.

Nie som kompetentný posudzovať znenie zákonov. Ale cítim sa byť povolaný a kompetentný posudzovať prácu (alebo lajdáckosť) poslancov NRSR, nakoľko sú aj mojimi volenými zástupcami. 

V tomto prípade u mňa úplne prepadli.

A u vás?

Myslite na to komu dáte onedlho svoj hlas.

Vyberajte takého, kto aspoň tuší, čo to tá logika je.