Moje tri valentínske dary

Podľa názvu to vyzerá, že sa tu budem rozpisovať o tom, čo som dostal od svojej partnerky na „Valentína“. Ale to tak nie je. Obaja dlho a plánovite ignorujeme komerčne vytvorené sviatky, takže z tejto strany nič nehrozí. Darca bol iný a veľmi potešil.

Ale k veci. Názov tohto blogu mi napadol len preto, že prvé tohoročné zasadanie „vrakunského parlamentu“ bolo tesne po Valentínovi. A možno aj preto, že som naozaj nejaké darčeky dostal, aj keď neboli od poslancov, či starostu, ale asi od prozreteľnosti, ktorej som bol aj ja tak trochu nápomocný.

Tomuto zasadaniu predchádzalo spoločné rokovanie všetkých komisií, kde sme sa dozvedeli, že víťaz verejnej súťaže na prenájom ZS Jaguar Invest odstúpil a skupina lekárov nesplnila všetky požiadavky súťaže. O prenájom prejavilo záujem Spokojné bývanie, čo sa mi hneď javilo ako celkom vyhovujúce riešenie. Okrem toho sa strhla diskusia o plánovanom úvere vo výške milión EUR na opravu ciest. Výnimočne som sa do diskusie príliš nezapájal, ohradil som sa len vtedy, keď sa starosta pokúšal proti mne obrátiť moje vyjadrenia v minulosti.

Vďaka bohu za nahrávanie rokovaní a ich (aspoň dúfam) archiváciu!

Zrejme kvôli mesiacu február a zúriacim virózam a chrípkam sa zastupiteľstvo zišlo len v dvojtretinovej obsadenosti. Ja som tiež dva dni ležal, ale nemohol som si túto udalosť nechať ujsť. Sú veci, ktoré naozaj v zastupiteľstve za mňa nikto neurobí. Napríklad vnášanie humoru do vážnych otázok a tiež presadzovanie aspoň bazálnej logiky.

V úvode som chcel dať zmeniť program s tým, že by bolo dobré zrušiť uznesenie 117/IX/2015 zo dňa 22.9.2015 v časti B a časti C/4. V ľudskej reči to znamená, že predsa nebudem schvaľovať prenájom zdravotného strediska ako udalosť osobitného významu svojej dcérskej eseročke, ktorú vlastne idem predať!!! WTF!!!

Neviem či to bolo lajdáctvom, neodbornosťou, či zámerom, len konštatujem, že je pozoruhodné, že na tento fakt som upozornil práve ja. A ešte som za neho aj musel bojovať, lebo starosta to mienil upratať do „rôzneho“, čo sa samozrejme prieči princípom kauzality. Logiku som už spomínal, či?

Podarilo sa! S veľkým zadosťučinením som pozoroval, ako všetci za to zahlasovali. Len tak na okraj pre zábudlivých:

PROTI PREDAJU SPOBY HLASOVAL IBA JEDEN POSLANEC

Hádajte ktorý??? No nebolo to ťažké a prvý valentínsky darček bol doma.

Druhý valentínsky darček prišiel v momente, keď sa zrušila verejná súťaž na prenájom Zdravotného strediska a odsúhlasila sa príprava nevyhnutných krokov smerujúcich k prenájmu pre Spokojné bývanie. Pre úplnosť treba dodať, že proti súťaži boli dvaja poslanci, jednému vadili podmienky, ale druhému (mne) vadila súťaž ako taká. Som toho názoru, že mi občania dali dôveru nie preto, aby som pomáhal zbavovať sa problémov súvisiacich s majetkom MČ, ale aby som ich riešil.

Treba však uznať, že najväčšiu zásluhu na rezignácii Jaguáru majú občianski aktivisti. Tvrdím to napriek tomu, že ma neustále vo svojich článkoch hádžu do jedného vreca s ostatnými poslancami, hoci výsledky hlasovaní sú neklamným znakom, že v zastupiteľstve sa nachádza poslanec, ktorý zmýšľa inak ako ostatní.

Schvaľujem prenájom dcérskej eseročke, pretože MČ je jej 100% vlastníkom a teda má prostredníctvom nej neustály vplyv na ZS. Napriek niektorým námietkam zo strany poslancov, že SPOBY nemá skúsenosti s manažovaním takéhoto zariadenia sa ostáva len zamyslieť, či náš Miestny úrad ich má, alebo ich za tie dlhé roky nadobudol. Ale to už je skôr problém v logike jednotlivých slobodne zvolených....

Ku nájomnej zmluve sa budeme ešte vyjadrovať, svoje podmienky som preniesol, patria do nej špecifikovanie podmienok vypovedania nájmu (je až príliš veľa tzv. nevypovedateľných zmlúv vo verejnom sektore a ja dám pozor, aby táto nebola ďalšia) a tiež klauzula o skončení zmluvy pri opätovnom pokuse predať akýkoľvek podiel zo SPOBY.

Ďalším bonbónikom bol návrh starostu na vzatie si miliónového úveru na rekonštrukciu ciest. Opäť jediný, ktorý bol proti som bol ja, aj keď treba uznať, že ďalší jeden sa zdržal. Nenamietam, že cesty potrebujú investície, ale argument, že keď nemáme peniaze, tak si vezmeme úver, považujem za úrovni myslenia entity, ktorá sa uchádza o status bezdomovca. Keď nemáme peniaze na cesty, tak na úver ich už budeme mať???

Okrem toho, celý zámer je až neskutočne nepripravený a mne z neho vychádza len jedna jediná vec. Aká? Stačí si opäť položiť základnú kriminalistickú otázočku: Komu ku prospechu? Okrem toho sa mi zdá, že ak niekto vyhlasuje, že nemáme pol milióna na opravu Zdravotného strediska a vzápätí chce schválenie miliónového úveru na cesty... ale túto úvahu už prenechám každému z vás.

A ten tretí darček? Tým je stopnutá privatizácia VPS, za ktorú zas hlasovala väčšina poslancov. Podrobnejšie som o nej písal v predchádzajúcom blogu. Svoje pochybnosti som na zasadaní predniesol a aj keď im nikto nevenoval prílišnú pozornosť, výsledok bol v súlade s mojim želaním.

Neviem, či by som sa nemal začať živiť ako prognostik J

Nakoniec, už len maličkosť. Vám sa páčia Vrakunské noviny? Lebo pani prednostka ma presviedčala, že áno. Ja viem, že sú farebné, aj obrázky sa tam nachádzajú, ale spĺňajú svoj účel? Tlmočil som názor skupiny občanov, ktorým sa náplň novín nepáči, tiež som žiadal o prijatie niekoho nezávislého, ktorý by nebol na výplatnej listine priamo starostu, ale márne. Posledný môj tromf, že redakčná rada za 13 mesiacov nesplodila etický kódex novín, tak ako to deklaroval 27.1.2015 na zastupiteľstve starosta, bol prijatý so zjavným nezáujmom. Veď keď tomu plátku nedáva nikto žiaden podstatný význam, tak načo sa vydáva, stopnime to a ušetríme na cesty. Alebo, čo ak by sme to začali robiť poriadne? Či ešte je skoro? A do takého štádia sa dostaneme len ak vyčerpáme všetky ostatné možnosti...?

Teda nie, že by som chcel rýpať, 

ale viete, 

aké sú dve najfrekventovanejšie slová vo Vrakunských novinách?

Štát neustále šikanuje

Koľkokrát sme už počuli, že štátna moc nemá nútiť občana predkladať dokumenty, ktoré má z titulu svojich právomocí k dispozícii? Toto je len ďalší prípad z otrasnej množiny podobných.

O riešenie sporov mimosúdnou cestou sa zaujímam viac ako desať rokov. Mediácia – ako sa tento „inštitút“ volá, je na Slovensku stále jednou veľkou neznámou. Možno to bude aj tým, že Slováčisko sa radšej bude roky súdiť, sponzorovať advokátske kancelárie a v mnohých prípadoch nekompetentný súdny aparát, ako by sa s protistranou rýchlo dohodol a mal zo svojej požiadavky aspoň nejakú jej časť, ktorú môže užiť kým ešte žije.

Ale tento blog nie je o mediácii ako by sa zdalo z predchádzajúceho odseku. Tak ďaleko som sa ešte nedostal.

Pekne po poriadku. Koncom minulého roka som absolvoval zákonom predpísaný kurz mediácie. Okrem iných zaujímavých vecí, ktoré sme sa tam naučili, preberali sme aj formálne kroky, ktoré by nás mali priviezť k bezproblémovej registrácii na ministerstve. Na to, aby ma Ministerstvo Spravodlivosti SR zaregistrovalo potrebujem  (v zmysle zákonného ustanovenia § 8 ods. ods. 3 zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) na zápis do registra mediátorov ku svojej žiadosti priložiť vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, doklad o vysokoškolskom vzdelaní II. stupňa na vysokej škole v SR alebo uznaný doklad o VŠ II. stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace a osvedčenie o absolvovaní odbornej prípravy mediátorov.

Všetko by bolo v poriadku až na ten register trestov. To ma zarazilo, že Ministerstvo Spravodlivosti netuší, koho posielajú jeho súdy za mreže. Register trestov je síce štrukturálne začlenený pod Generálnu prokuratúru, ale to predsa v dnešnej dobe miliónových investícií štátu do elektronizácie štátnej správy predsa nemôže byť problém. Aj keby aj bol, dalo by sa to riešiť jediným terminálom napojeným na databázu registra trestov na ministerstve, kde by si úradník túto skutočnosť potvrdil. 

Alebo to by sme už chceli po úradníkovi, platenom z našich daní, trochu priveľa?

prevzaté z adpic.de

Túto myslím, že logickú myšlienku som na kurze aj odprezentoval, ale odpoveďou mi bol len smutný pohľad prednášajúceho. Pochopil som, že som stále tým istým naivným inžinierom, ktorý kladie logiku vecí na prvé miesto. Systém je podstatne zložitejší a to len preto, že to niekomu vyhovuje.

Nechcelo sa mi však vzdať bez boja. Napísal som na ministerstvo šteklivý mail, či naozaj musím doložiť aj výpis z registra trestov. Odpoveď prišla už o 11 kalendárnych dní.

Citujem:

„Ministerstvo spravodlivosti SR nemá záujem na šikanovaní žiadateľov. Ministerstvo spravodlivosti SR nedokáže zistiť údaje z registra trestov, nakoľko registre Ministerstva spravodlivosti SR a Ministerstva vnútra SR nie sú navzájom prepojené. V nadväznosti na Vašu poslednú otázku, či ide o šikanu občana, alebo ste niečo správne nepochopili, si zdvorilo dovoľujeme odpovedať, že ide o druhú možnosť.

 V prípade zaslanie Vašej žiadosti o zápis do registra mediátorov bez povinnej prílohy (čistého výpisu z registra trestov nie staršieho ako 3 mesiace), Ministerstvo spravodlivosti SR Vašu žiadosť ZAMIETNE.“

Svoj boj o logiku pri uplatňovaní štátnej moci som opäť prehral. Ale aby som bol korektný, tak MS SR je v tejto kauze viac-menej nevinne. Postupuje striktne podľa zákona. Áno, toho zákona č. 420/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorého novelu parlament schválil koncom minulého roka a je v platnosti od 1.1.2016.

Škoda, že pri príprave novely nepoužili trochu logiky.

Škoda, že štátna moc sa neriadi logikou aspoň v takýchto elementárnych prípadoch.

Nie som kompetentný posudzovať znenie zákonov. Ale cítim sa byť povolaný a kompetentný posudzovať prácu (alebo lajdáckosť) poslancov NRSR, nakoľko sú aj mojimi volenými zástupcami. 

V tomto prípade u mňa úplne prepadli.

A u vás?

Myslite na to komu dáte onedlho svoj hlas.

Vyberajte takého, kto aspoň tuší, čo to tá logika je.

Čo je na tom zábavné?

Určite ste sa stretli s termínom zábavná pyrotechnika. Pýtam sa: pre koho, okrem ziskuchtivých predajcov je tento spôsob oslavy zábavný?

Trochu som pátral na webe a priznám sa, nebolo sa veľmi o čo oprieť. Pokiaľ „zábavný pyrotechnik“ nie je Číňan, ktorý má ospravedlnenie v tradícii, tak sú to len puberťáci, muži, ktorí v puberte zamrzli, alebo inak utlačovaní jedinci, ktorí si potrebujú svoje sebavedomie pozdvihnúť nejakým tým buchnutím. Možno manželia, ktorí si doma nemôžu buchnúť do stola, lebo by riskovali preplesk mokrým vechťom medzi oči.

Bohužiaľ veľa krát vidíme pri odpaľovaní takejto zábavy oteckov v mladšom a strednom veku, ktorí svoje počínanie odôvodňujú tým, že robia radosť svojim deťom.

Toto má byť tá radosť?

Nevedomky (ako inak) učia svoje ratolesti plytkej zábave, ktorá okrem toho, že to buchne, im nič nedá. A to teraz nehovorím o nejakých mentálnych ziskoch. Neskôr sa možno niektorí s plačom čudujú, že ich náctiletému synáčikovi utrhlo pár prstov. Pritom netušia, že vinní sú vlastne oni sami. Podobne ako pani Lenka v jednej FB diskusii ani ja necítim nejakú účasť s tými, ktorým sa to stane. Pre mňa sú to len ďalší kandidáti na Darwinovu cenu a jediné o čo sa zaujímam, či neublížili niekomu nevinnému. A uráža ma ak ich liečba je hradená zdravotnou poisťovňou a čerpajú nebodaj ešte nemocenskú.

Ale nie o páchateľoch som chcel písať, ale o obetiach. Stále je veľa ľudí, ktorí prehliadajú fakt, že niekomu efekty tzv. zábavnej pyrotechniky môžu aj niekomu vadiť. Myslím, že týchto ľudí nestále pribúda, len majú všetci jednu zásadnú slabinu. Sú slušní a rozumní, preto sa do konfliktu s mentálne menej vybavenými občanmi nepúšťajú.

Hlavnými obeťami sú však zvieratá. Tento rok som zaznamenal viaceré iniciatívy, ktoré nabádali oslavujúcich, aby boli tolerantní k okoliu. Myslím, že aj tento rok to bude márne. Preto všetkým používateľom tzv. zábavnej pyrotechniky ponúkam jediný správny a všetkými rozumnými ľuďmi akceptovaný návod na jej používanie. Prevzal som ho z fanpage „Bůh stvořil veterinu, aby udržovala psa zdravého a člověka na mizině“.

Prosím všetkých, ktorí majú aspoň trochu empatie, nepoužívajte tzv. zábavnú pyrotechniku ani na Silvestra ani nikdy inokedy. Niektoré samosprávy ako sú napríklad Vysoké Tatry tento druh „oslavy“ jednoducho zakázali. Škoda, že primátor Bratislavy nebol aj v tomto smere osvietený podobne ako pri „výhodnom predaji“ PKO. Viaceré obce majú striktne prostredníctvom VZN uvedené, kedy a kde sa pyrotechnika môže používať. Ale nezaznamenal som, že by Mestská polícia za porušenie takéhoto VZN dala niekomu pokutu. Ale skúste na chvíľu zaparkovať a zbehnúť si na poštu....  škoda reči.

Riešenie?

Je jednoduché. Zakázať! Veď aj konope je zakázané, napriek jeho nesporným liečebným účinkom, zakázané je aj prekročenie povolenej rýchlosti, zakázané je zanechávať odpad na verejných priestranstvách, atď. Viete koľko je z tej pyrotechniky odpadu, ktorý je porozhadzovaný na metre ďaleko? Zákazov máme veľmi veľa a nereptáme, naučili sme sa s nimi žiť. Tento jeden naviac by ma vážne potešil.

A keď nie zakázať, tak brutálne zdaniť, presne ako to robí štát s pohonnými hmotami, alkoholom, cigaretami .... a vlastne s nami všetkými.

Tu by som ten zmysel videl.

V očakávaní zmien...

Na poslednom tohoročnom zasadaní vrakunského parlamentu sa mali podľa pôvodného plánu udiať veľké zmeny ktoré som avizoval v predchádzajúcom blogu. Ale neudiali sa. Sám som prekvapený. Ale poďme po poriadku.

Najprv by som sa rád venoval tzv. môjmu bodu. Je to po prvý krát, čo som predložil do rokovania zastupiteľstva niečo úplne vlastné a treba poznamenať, že aj neopozerané. V období, kedy sa dane a ostatné finančné zaťaženie občanov uberajú len jedným smerom, dovolil som si takú drzosť a predložil som plán ako žiadať nižšie dane z nehnuteľností vo Vrakuni.

Sledujte prosím tok mojich myšlienok:

Asi každý vrakunčan, ktorý vie čítať a písať, má nejaké informácie o skládke toxického odpadu, pod ktorou je podpísané CHZJD a Mesto Bratislava. Komu by nejaká informácia chýbala odporúčam si prečítať jeden z mojich predchádzajúcich blogov.

Táto myšlienka mi zišla na um, keď som pred časom čítal ten nehorázny Nesrovnalov návrh plošne zvýšiť dane z nehnuteľností o „smiešnych“ 100%. Na zastupiteľstve sme to síce zamietli a podobne sa zachovali aj skoro všetky časti Bratislavy , ale aj takému politickému embryu ako som ja, je jasné, že dane pôjdu hore, či sa nám to páči alebo nie. Primátor má teraz iné priority a určite len čaká na vhodný čas.

Ak sa tieto dva fakty dajú do súvisu, tak myšlienka sa ponúkne okamžite sama. V 80-tych rokoch minulého storočia Mesto Bratislava povolilo ukladať toxický odpad na svojom pozemku  a aj neskôr prevzalo túto skládku do svojej správy. To znamená, že je za skládku a jej toxické pôsobenie na okolitý priestor zodpovedné v celom rozsahu. Podľa správy uvedenej na webe MŽP, skládka zasahuje prakticky celé územie Vrakune, Podunajských Biskupíc a aj ďalej na Žitný ostrov.

To isté mesto Bratislava, ktoré je pôvodcom znehodnotenia hodnoty našich pozemkov a pôvodcom zníženia predajnej ceny našich nehnuteľností sa neustále tvári, že nemá s týmto zamorením nič spoločné. Dokonca chce zvyšovať dane z nehnuteľností aj na takto kontaminovanom území.

Záhradkári nemôžu čerpať vodu zo studní, ktoré ich určite stáli nemalé prostriedky. Napriek tomu platia dane z pozemkov, akoby tieto boli lokalizované na absolútne čistom a nekontaminovanom území.

Preto som navrhol žiadať:

1, Zníženie dani z nehnuteľnosti o 50% na pozemky kvalifikované v katastri ako záhrada

2, Zníženie dani z nehnuteľnosti o 30% na pozemky kvalifikované v katastri ako zastavané plochy a nádvoria

3, Zníženie dani z nehnuteľnosti o 15% na pozemky kvalifikované v katastri ako stavby

Táto zľava by platila pre majiteľov nehnuteľností v zasiahnutom území pokiaľ by neboli odstránené následky toxického zamorenia, ktoré budú doložené kvalifikovanými meraniami.

Úvaha sa zdá byť logická. Poslanci túto myšlienku v zásade podporili, len sa bránili faktu, aby boli dane znižované jednotlivcom. Ani moja logická argumentácia, že úľava by mala byť poskytnutá adresne tomu, komu vznikla škoda, nezabrala. V mojom znení bol návrh na zastupiteľstve nepriechodný. Aby som zachránil aspoň myšlienku, tak som súhlasil s preformulovaním percentuálnej úľavy ako kompenzáciu pre mestskú časť. Tento pozmeňovací návrh získal podporu a bol schválený. Uvidíme kedy a ako to prednesie starosta v mestskom zastupiteľstve a hlavne aká bude reakcia mesta.

O rozpočte sme mali mimoriadnu schôdzu, takže búrlivé prerokovanie sa nekonalo. Možno sa mýlim, ale som toho názoru, že do excelovských tabuliek sa dá napísať hocičo a je to jedno, veď celé účtovníctvo je len o tom kde a ako čo napasujem. Mňa by skôr zaujímala kontrola výdavkov, platenie dohodárov a iné cesty cez ktoré Vrakuni utekajú peniaze. Ale to by musel byť v pravicovom parlamente konsenzus s logikou, aby sa takáto kontrola presadila.

Čo sa týka novej parkovacej politiky, veľmi som do tejto problematiky nezasahoval, pretože som cítil, že kolegovia bývajúci na sídlisku k tomu majú bližšie. Môj názor je však taký, že kardinálna otázka nie je cena, za akú sa parkovacie miesto prenajíma. Ak sa zohľadnia ZŤP občania, zvýhodnia fyzické osoby s trvalým pobytom v našej MČ, potom sa môže aj losovať. Podstatnú vec, ktorú som žiadal a prešla ako obvykle bez povšimnutia, sú krátkodobé parkovacie miesta, aby si ľudia mohli komfortne vyložiť nákup pred domom a tiež dostatok bezplatných miest, aj keď nebudú hneď každému pod oknom. A kto chce na svoje auto vidieť z okna, nech si priplatí.

Na záver tri malé prekvapenia:

1, súťaž na prenájom zdravotného strediska bola ukončená, na zastupiteľstve sa mala len odklepnúť nájomná zmluva a zrazu sa materiál stiahol z rokovania z dôvodu, „že vraj“ lekári prišli s novou ponukou. Tak neviem, kto a ako to tu riadi, ale ak je už súťaž uzavretá??? Preto sa pýtam to holmesovské: Komu ku prospechu? Celá táto záležitosť je dosť zamlžená a radosť mi nerobí ani apatia občanov ani nejednotní lekári.

2, Predaj Spokojného bývania sa stiahol, vraj Spokojné bývanie sa zaviazalo vyprodukovať zisk a zatiaľ sa nepredáva. Zaujímavé, keďže JA JEDINÝ som bol proti predaju, tak to mám považovať za svoje víťazstvo? Nateraz netuším aká nová hra sa tu rozohrala, len ma uráža, ak niekto spochybňuje moju inteligenciu.

3, Na tomto zastupiteľstve sa malo už len odsúhlasiť nového konateľa VPS, ktorý mal v mene MČ založil novú eseročku. Neudialo sa tak, JA JEDINÝ som bol proti zakladaniu takejto tunelovacej ustanovizne, aj toto mám považovať za svoje víťazstvo? Starosta tento krok odložil s tvrdením, že sa potrebuje ešte do jari oboznámiť s číslami J . Zaujímavé je, že keď to na jeseň naháňal, tak bol s číslami oboznámený až príliš dobre, veď oblbol našu pravicovú squaddru tak, že mu to odkývali. Tak vo co go?

S týmito tromi zvláštnymi úkazmi, ktoré patria skôr do oblasti predvianočných zázrakov, sa pre tento rok lúčim.

Tak nám zabili Ferdinanda...

Táto pamätná hláška zo Švejka mi chodila po rozume na septembrovom zasadaní vrakunského parlamentu. V podstate to kedysi v českej kotline znamenalo niečo ako okrídlené „Alea iacta est“.

Prečo?

V politickom svete je zaužívané, že dlhy z predvolebnej kampane sa neskôr musia platiť. Najlepšie obdobie na to je leto, keď sú všetci na prázdninách a hlavnou témou je počasie (to moc nevyšlo, lebo prím prevalcovali utečenci). V lete sa vždy niečo upečie.

A upieklo sa aj u nás.

Uznesenia si môžete pozrieť tu   ja sa budem venovať v tomto blogu, len tomu, kde som cítil priložený lovecký nôž pri ľadvinách Vrakune.

Prvou takouto vecou bol schválenie vyhlásenia obchodnej súťaže na prenájom objektu zdravotného strediska na Bebravskej ulici. Diskusia sa niesla v zmysle vyjadrenia obáv o to, že ak sa takýto objekt prenajme na 30 rokov, či bude garantované pokračovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zmluvy ako je nám už dávno známe v tejto džamahýrii, platia vždy len pre jednu stranu a zhodou okolností sa na tejto strane nevyskytol nikdy ten, ktorý nás volil – teda občan. Tejto problematike sa už veľmi fundovane venuje  VRAKUNA.NET, preto len uvediem, že proti sme boli len dvaja – poslanec Hrapko a ja. Ak vám teda odíde váš lekár na druhý koniec mesta, tak sa spýtajte tých poslancov, ktorých ste volili, či ste im dali hlas práve kvôli tomu, aby vám takýmto spôsobom „zjednodušili“ život.

Uvedomujem si, že budova je zastaraná a neekonomická, a práve preto ten, ktorý si ju prenajme, to urobí výlučne za účelom tvorby nemalého zisku , ktorí budú musieť zaplatiť nájomníci – lekári. Aký bude výsledok, to uhádne aj ten, ktorý sa vešteniu nevenuje pravidelne.

Pokračujme k ďalšiemu upečenému koláčiku z pekárne šéfkuchára Kuruca s jeho pravicovými kuchtíkmi. A tým je predaj 100% podielu v spoločnosti Spokojné bývanie. Tu ma opäť predbehol vyčerpávajúci článok.  V diskusii k tomuto bodu na zastupiteľstve som len spomenul, že každý normálny majiteľ, keď mu spoločnosť nefunguje, alebo neprináša požadovaný zisk, tak najprv hľadá príčiny tohto stavu. Potom sa snaží o nápravu aj prostredníctvom výmeny konateľa a dôslednou kontrolou podnikania vlastnenej spoločnosti. Nemám našťastie osobné skúsenosti s touto firmou, ale rozhodne by som sa jej takýmto až podozrivo rýchlym spôsobom nevzdával, veď jej kmeň má okolo 6000 bytov a to je už slušný objem. Nemôžem sa ubrániť pocitu, že je za tým iný, nedajbože osobný úmysel. Pokiaľ by sa uvažovalo s triezvou hlavou, asi by sme sa dopracovali k inému riešeniu.

V tejto súvislosti som konečne pochopil, prečo napriek mojej, v tomto prípade až dvojnásobnej nezávislosti, ma pravicová squadra tvrdošijne odmietala dať do dozornej rady SPOBY. Preto mám teraz plné právo sa pýtať, ako je to možné, že dozorná rada neidentifikovala problémy  v SPOBY, ktoré dnes vedú k jeho predaju? Čo robili, členovia DR - Ľubomír Czaja, Tomáš Galo, Ladislav Jedenástik, Gabriela Olešová, Zuzana Schwartzová okrem brania odmien? Vážení voliči, ak vám nový správca zdvihne poplatky, tak už bude neskoro sa ich na to pýtať. A aj zbytočné, lebo zmysluplnú odpoveď ani nedostanete.

Na záver zaujímavej časti oficiálneho programu bolo hlasovanie o zámere pretransformovať našu VPS-ku na eseročku. V tomto prípade sme sa zdržali pri hlasovaní traja. Bol som už dosť unavený nakoľko predchádzajúci deň som mal nadmieru búrlivý a celú noc som strávil cestovaním. Inak by som bol zrejme opäť proti. Nepopierateľnou pravdou je, že eseročka môže byť plátcom DPH, čo MÚ nemôže. Tiež odznel aj diskutabilný argument o operatívnosti vykonávaných služieb, ktorý ma nepresvedčil. Ani prítomné riaditeľky základných škôl v očiach ktorých bol jasne čitateľný strach z nového nastavenia obchodných vzťahov. Z vlastnej skúsenosti viem, že takéto eseročky nikdy nefungujú v prospech ich zakladateľa (to sú moje skúsenosti z Domu techniky ZSVTS) ale v prospech konateľa. Ale kto ho bude vyberať a schvaľovať? No hádajte!

Okrem toho zastupiteľstvo skoro jednohlasne odmietlo zvýšenie daní z nehnuteľností, ktoré na nás chystá náš milovaný primátor. Jemu to zrejme vadiť nebude, on ich zvýši aj tak. Problém parkovania sa odsunul a vytvorila sa komisia v zložení Murcinová, Némethová, Kubalíková, Šindler a Pospíchal, ktorí majú pripraviť návrh zásad pre vydávanie povolení. Starosta inicioval vznik občianskych hliadok v problematických častiach Vrakune. Nespomínam si, že by takýto bod mal vo svojej inak dobre pripravenej predvolebnej kampani, alebo ho len odo mňa okopíroval. V každom prípade, ak vzniknú, bude to dobré pre našu štvrť, nech s tým nápadom prišiel ktokoľvek.

Okrem folklóru na zastupiteľstve nemôžem nespomenúť predlhých 9 mesiacov, čo trvalo prenatálne štádium novej web stránky vrakuna.sk. Dožili sme sa, aj keď dodnes netuším o čom bola reklamná kampaň starostu, ktorý vopred presviedčal všetkých, aká bude úžasná. Okrem jednoznačne vylepšenej grafiky ostalo skoro všetko pri starom. Jednoznačným mínusom sú prázdne odkazy a nefunkčné linky. Iste sa bude namietať, že všetko sa nedá tak rýchlo urobiť, ale ja mám za to, že dobrá firma by to spravila za týždeň, ja amatér popri inej zábave za mesiac a absolvent pomocnej školy za kvartál.

Veľkým negatívom je neuverejňovanie zvukových záznamov zo zastupiteľstva, čo bola povinnosť úradu od júnového zastupiteľstva, kde bol schválený nový rokovací poriadok. Prečo? Lebo sa to niekomu nehodí? A neunavujte ma technickými problémami, aj ja mám doma kalendár a viem, že žijeme v treťom tisícročí v digitálnom veku a vy nie ste schopní zariadiť jeden funkčný web a zavesiť na neho to čo treba. Už si pripadám ako blbec, keď musím upozorňovať na takéto skutočnosti.

Na úplný záver tohto blogu sa musím priznať, že som pôvodne chcel interpelovať starostu s otázkou, prečo neinformoval vrakunčanov a vrakunské OZ o projekte VUC „50 centov na obyvateľa“ ako to urobili starostovia napríklad v Starom meste, Vajnoroch, atď...na svojich weboch. Rozdeľovalo sa viac ako 10 000€.

Tak sa stalo, že túto sumu si rozdelilo OZ Bratislava Inak, ktoré je kabátom pre politické zoskupenie, ktoré nemá s Vrakuňou nič spoločné a OZ Šport a zdravie, ktoré síce organizuje Beh za lesopark, ale mne skôr pripadá ako rodinný happening. Bohužiaľ som sa o tejto dobre utajenej iniciatíve VÚC (o ktorej zrejme nemali tušenie ani vrakunčania pracujúci alebo „poslancujúci“ vo VÚC) dozvedel neskoro, peniaze sú pridelené, ostáva sa len zamyslieť prečo sa to udialo takýmto nesrovnalovským spôsobom.

Žeby úmysel?

Dnes sa naozaj nedá nič vylúčiť, veď všade panuje úmyselný a dobre organizovaný bordel.

Kult mŕtvych už aj v Bratislave?

Netreba ísť do ďalekej minulosti do obdobia starovekého Egypta. Máme ho už aj u nás a od roku 2013 stále silnie....

Nechcem sa dotknúť svetonázoru a viery žiadneho človeka. Zároveň rešpektujem pietu a právo zosnulého na jeho poslednú adresu na tomto svete. Ale ak predpokladáme, že nemáme pred sebou náboženského fanatika s presne nalinajkovaným osudom, tak by mal každý normálny človek dať prednosť životu pred smrťou a živým pred mŕtvymi.

Však to, že „normálny“ a „mal".

Ale po poriadku. Asi pred jeden a pol rokom obyvateľov Vrakune priam zelektrizovala správa, že mesto sa chystá rozšíriť Vrakunský cintorín na úkor Vrakunského lesoparku. Pre tých ktorí o Vrakuni viete veľmi málo, tak vám len pripomeniem, že je to jedna z najmenších bratislavských mestských častí s asi 20 000 obyvateľmi, ktorá sa vyznačuje takými benefitmi ako sú:

-          hluk z letiska a železnice,

-          smrad z čističky odpadových vôd slúžiacej polovici mesta,

-          katastrofálna  dopravná dostupnosť, dve desaťročia odkladaná preložka Hradskej, ktorá by vyriešila individuálnu prepravu cezpoľných,

-          slabo riešená drogová trestná činnosť,

-          Pentagon – to je príbeh sám o sebe,

-          mizerná občianska vybavenosť,

-          a tak by som mohol pokračovať donekonečna..... verím, že v diskusii ma doplníte

Asi jediným svetlým miestom tejto štvrte je vrakunský lesík, alebo lesopark. Je to príjemné miesto, kde si chodia nielen vrakunčania oddýchnuť a načerpať nových síl. Na túto pôdu si neustále robia zálusk rôzni developeri a tiež v neposlednom rade mesto. Pred jeden a pol rokom po búrlivom odpore obyvateľov sa magistrát stiahol. Ale je tu znova!

Magistrát zvolil opäť tú najjednoduchšiu variantu a dal prednosť mŕtvym pred živými. V tejto krajinke s počtom obyvateľov ako predmestie bežného čínskeho mesta sa nikto nezaoberá budúcnosťou a ak nejakou, tak len do konca svojho volebného obdobia. Pozorujeme to hlavne na neriešení všetkých aspektov života (alebo živorenia) nás - voličov.

Nikomu nenapadlo,

-          že je potrebné začať robiť osvetu aj v pohrebníctve? A vybudovať cintoríny poschodové, podobne ako to vidíme v iných krajinách? Podpora kremácie a jej finančné dotovanie by tiež nebolo na škodu.

-           Že jedno hrobové miesto naležato je dnes už veľký luxus? (To vám naozaj všetkým záleží na tom, že aj po smrti musíte ležať?)

-          Že nové cintoríny by nemali zasahovať do poľnohospodárskej pôdy ani ukracovať obyvateľov o zeleň? To nestačí, že vám to robia developeri?

A na záver jedna neodbytná myšlienka. Možno to nie je až taký zlý nápad, možno ten náš lesík bude aj malý. Možno budeme potrebovať cintorín, ktorý zhltne aj celú rozlohu Vrakune a bude sa rozširovať aj smerom do Podunajských Biskupíc a možno aj ďalej.

Prečo?

Vy, ktorí ste čítali moje predchádzajúce blog1 a blog2, určite už tušíte kam mierim. Áno, ak okamžite nezačne robiť vláda a ministerstvo rázne a hlavne zmysluplné kroky smerujúce k zamedzeniu šírenia extrémne toxického odpadu zo skládky CHZJD, tak tu nebude treba rozširovať cintorín.

Ten tu bude všade okolo nás.... 

Podivné priority ministerstva

O nepochopiteľne laxnom prístupe zodpovedného ministerstva som písal  v mojom predchádzajúcom BLOGU. Pretiekol nejaký objem kontaminovaných spodných vôd a akčnosť MŽP sa z nuly neodlepila. Asi neprezradím tajomstvo ak budem tvrdiť, že zamorenie každým dňom postupuje a postupuje.....

Pre zopakovanie o čo sa jedná najprv trochu z histórie: V roku 1873 spoločnosť Dynamit NOBEL začala budovať továreň na výrobu trhavín v Bratislave, ktorá bola neskôr premenovaná na Chemické závody Juraja Dimitrova. K závodu vtedy siahalo tzv. Mlynské rameno Dunaja, ktoré slúžilo na odvádzanie odpadových vôd až do roku 1966. Keď rameno vyschlo, CHZJD začalo do jeho bývalého koryta vyvážať odpad uložený v sudoch či dokonca kartónových škatuliach rovno na štrkové podložie bez akejkoľvek izolácie. Celkový objem toxického odpadu predstavuje 90 tisíc metrov kubických. V roku 1979 bola dokončená odizolovaná skládka v Budmericiach a podnik začal vyvážať odpad tam. Skládka vo Vrakuni bola zahrnutá zeminou výstavby vodného diela Gabčíkovo a Domu odborov a prekrytá inertným materiálom. Veď čo oko nevidí srdce nebolí...

Ale nie všetkým to bolo jedno. Už dňa 2.11.1983 na rokovaní Slovenskej Národnej Rady o plnení uznesení 16 zjazdu KSČ v oblasti starostlivosti o zásobovanie obyvateľstva a odvetví národného hospodárstva pitnou a úžitkovou vodou, poslankyňa súdružka Viera Fridrichová vo svojom príspevku pokarhala CHZJD za nedoriešenú skládku. Je to zarážajúce, že niektorým triezvo zmýšľajúcim komunistom záležalo na životnom prostredí pred viac ako 30 rokmi podstatne viac ako dnes ich poteru navlečenému do demokratických dresov.

V roku 1992 bolo spustené VD Gabčíkovo a prišlo k zdvihnutiu hladiny podzemných vôd v lokalite skládky a jej zatopeniu, ktoré urýchlilo koróziu na sudoch a rozptyl toxických látok do okolia prostredníctvom spodných vôd. Je vskutku zarážajúce, že nikto zo zodpovedných sa nezamyslel nad blížiacou sa katastrofou.

V roku 1997 zrejme konečne niekomu napadlo skontrolovať lokalitu skládky a tak bol konečne oficiálne potvrdený únik toxických látok  do podzemných vôd.

V roku 2002 sa objavil na serveri SME o skládke zaujímavý článok a starostka Vrakune vydala oficiálny zákaz čerpania spodnej vody zo studní, ktorý dodnes nebol zrušený. Súčasný starosta na žiadosť zastupiteľstva tento zákaz potvrdil.

V roku 2005 upozornili občania a poslanci MZ Vrakuňa, že pripravovaná výstavba rodinných domov je v bezprostrednom kontakte s územím skládky - viac na tomto serveri

V decembri 2009 bol na rokovaní vlády materiál SAŽP.  Na strane 100 v tabuľka 19 je skládka CHZJD na  9.mieste medzi skládkami v SR a je označená ako priorita, vzhľadom na reálne ohrozenie podzemných vôd. Už pred šiestimi rokmi!

O rok na to naša prezieravá vláda schválila program sanácie enviromentálnych záťaží na roky 2010-2015. V zozname je uvedená aj tá „naša“ skládka. Už máme koniec daného obdobia a akosi sa stále nič nedeje. Všimnite si perličku uvedenú v článku:

Odhadované celkové finančné výdavky na realizáciu prieskumu, rizikových analýz a sanáciu lokalít odporúčaných MŽP SR 17 330 000,- Eur.

Mám pocit, že naši volení predstavitelia majú aj v tomto prípade problém s mentálnou integritou. Len sedemnásť miliónov? Na všetky skládky v zozname?

To si soudruzi snad děláte kozy?

Nie som v tomto smere odborník, ale som presvedčený, že za takú sumu sa dá spraviť možno len prieskum. Len sanácia vrakunskej skládky by podľa veľmi predbežného odhadu mala dosahovať tridsaťnásobok spomínanej sumy, ak nie ešte viac. Takže zas len kecy, kecy, kecy.....

Keď na náš popud o skládku začali javiť médiá záujem, tak 13.2.2015 vyhlásil  hovorca MŽP, že táto lokalita pre rezort prioritou . Neviem ako pre pána hovorcu, ale pre mňa ak je niečo prioritou, tak sa tomu prioritne aj venujem! Okrem toho, táto skládka mala byť už prioritou pre „vašich otcov“ v roku 1983! Do dnešného dňa zodpovední  pre nápravu nespravili absolútne nič!

Na debate v rádiu Regina 18.2.2015,  kde som bol spolu s Jurajom Rizmanom z Greenpeace, sa hovorca MŽP telefonicky vyjadril, že našu iniciatívu nechápe, že vykopávame otvorené dvere. Škoda že neprišiel osobne, aby mi vysvetlil, kde sa tie otvorené dvere nachádzajú, lebo ja ich nikde nevidím.

O mesiac - 25.3.2015 som sa zúčastnil debaty v TV BA na tému skládka bývalých závodov Juraja Dimitrova. Moderátorka Alexandra Važanová ma prekvapila výbornou informovanosťou a skutočným záujmom o problém aj mimo zapnuté kamery. Mojou spolu-diskutérkou bola Alena Trančíková, vedúca odboru kvality vôd a environmentálnej politiky BVS, ktorá potvrdila že táto skládka je najnebezpečnejšou záťažou z hľadiska ohrozenia podzemných vôd Žitného ostrova. Ukázala na kameru aj simuláciu toku podzemných vôd. Pri predpokladanej rýchlosti rozptylu toxických látok  3-5 km ročne,  za 10 rokov  hrozí kontaminácia podzemných vôd Žitného ostrova. A bude sa jednať o kontamináciu podstatne rozsiahlejšiu ako bolo vyradenie zdroja pitnej vody v Podunajských Biskupiciach po prieniku ropných látok zo Slovnaftu. Preto podľa jej slov čo sa týka riešenia, nie je o 5 minúť 12, ale tak pol štvrtej. Do debaty bol pozvaný aj predstaviteľ ministerstva. Nikto sa však nezúčastnil s odôvodnením, že nemajú čas! Naozaj sa mi hľadá veľmi ťažko nejaká slušná reakcia na takéto zbabelé odôvodnenie. Predstavitelia ministerstva, ktorých si my občania živíme z našich daní, si nenájdu čas na svojich chlebodarcov? Vnímam to ako ďalší prejav arogancie moci.

Pri pátraní na internete som narazil na dokument program odpadového hospodárstva bratislavského kraja vypracovaný Ministerstvom životného prostredia. Ten na stránke Ministerstva vnútra konštatuje, že v rámci projektu systematická identifikácia envirozáťaží, realizovaných SAŽP  bolo v BA kraji identifikovaných 209 environmentálnych záťaží, z toho bolo 40 typu B= potvrdená environmentálna záťaž. V dokumente na s.74  sa píše: „Z celkového množstva zaregistrovaných environmentálnych záťaží typu B tvoria skládky 30%. Za najzávažnejšiu sa považuje skládka CHZJD vo Vrakuni. ...“

Ten istý materiál na web stránke MŽP takéto poradie ani konštatovanie už neobsahuje.

Je to náhoda či zámer?