pokračujem...

Štvorročné volebné obdobie sa pomaly chýli ku svojmu koncu, je čas bilancovať a rozhodnúť sa, či pokračovať ďalej v poslaneckej práci. Po nadobudnutých skúsenostiach zo zastupiteľstva, ale aj z virtuálneho sveta sociálnych sietí som mal tendenciu ukončiť toto moje komunálno-politické obdobie. Ak sa však vesmír rozhodne inak, tak je podstatne výhodnejšie a rýchlejšie sa mu neprotiviť. V tom čase som sa stretol s viacerými občanmi, ktorí mi vyjadrili svoju dôveru a pomohli v mojom rozhodovaní. 

A aby som bol úplne úprimný do veľkej miery mi pomohla aj politická reklama našej neomylnej pravicovej úderky, uverejnená vo Vrakunských novinách. V nej dámy poslankyne a páni poslanci uvádzajú čo všetko spravili a vyriešili (iste len oni, veď kto iný by mohol...) a že idú ďalej. Tak som zrazu nevedel, či sa mám smiať alebo plakať nad toľkým politickým kreacionizmom. A veď aj prečo nie? Volič má kratšiu pamäť ako dážďovka, nesleduje zasadanie zastupiteľstva, je mu to vlastne jedno, lebo volí emocionálne na základe toho, kto má lepšiu reklamu, lepšie vyzerá na fotografii, koho volí jeho sused, alebo chodí do kostola... (nehodiace sa škrtnite, alebo pridajte).

Alebo čo je vôbec najhoršie, volí podľa svojej obľúbenej politickej strany. Spomínal som to už niekoľkokrát, že komunálne voľby sú o osobnostiach, nie o stranách. Volič si je väčšinou toho názoru, že ak program strany v celoslovenskom meradle sa zdá byť fain, tak aj kandidáti tejto strany sú automaticky fain. To je však obrovský omyl. Komunálna politika je úplne iný vesmír ako parlamentná a preto nebýva zriedkavosťou, že za stranu s celkom slušným programom môže kandidovať úplný ......  – príkladov je v médiách viac ako dosť, niektorí zvolení komunálnici sú už aj vo výkone trestu. Preto, ak vám môžem radiť, vážení voliči, preklepnite si kandidátov, hlavne ich minulosť a ich činy, ich vyjadrenia, názory..., na politické strany v tomto prípade môžete pokojne zabudnúť.

Hlavne panujú medzi obyvateľstvom mylné názory na to, čo poslanec robí, čo by mal robiť a na čo má vplyv. Niektorí jeho činnosť dokonca porovnávajú so starostom, čo už je úplne mimo. Starosta je práca na plný úväzok s platom niekoľko tisíc €, poslanec svoju činnosť robí popri svojom zamestnaní a jeho odmena niekedy ani nevykryje náklady, ktoré má s výkonom svojej funkcie (ak ju teda vykonáva poctivo). Okrem toho disponuje asi 9 miliónovým rozpočtom. Ale to nie je pre túto chvíľu podstatné.

Psí deň vo Vrakuni

Poslanec tu nie je na to, aby vás bavil a robil vám akcie, výlety, ale aby vás zastupoval, preto podstatné je, aby:

1, volič vedel, či sa jeho poslanec v predošlom volebnom období zúčastňoval na rokovaniach zastupiteľstva, lebo ak tam nie je, tak nič neovplyvní, sú to verejne dostupné informácie

2, volič vedel, ako sa k jednotlivým bodom rokovania vyjadroval a hlavne ako hlasoval – výsledky hlasovania sú verejne dostupné a po mojich početných urgenciách je dostupný aj zvukový záznam z rokovaní, silno pochybujem, že si niekto z voličov dal tú námahu si aspoň niekedy niečo vypočuť

3, volič vedel, u nového kandidáta, akú má minulosť a aké má skúsenosti zo života. Aj keď sa mladosť tlačí agresívne dopredu kde sa dá, som toho názoru, že na výkon tejto funkcie sú potrebné skúsenosti, ktoré sa dajú nadobudnúť len časom, preto mladým radím, aby ich začali zbierať ako občianski členovia komisií.

Tento blog som písal aj s dôvodu, aby existoval nejaký záznam pre pamäť. Je pravda, že postupom času moje príspevky redli, lebo ak nie je odozva, tak ma nebaví ani táto kronikárska činnosť. Dnes sa nikomu nechce čítať dlhé texty a mladšia generácia si vystačí pre svoje hejtovanie s nadpisom, alebo obrázkom.

Idem oddávať

Preto sa budem snažiť byť čo najstručnejší:

Po úvodnej rozcvičke hneď po nástupe do funkcie poslanca mi pravicová úderka dala jasne najavo, že ma odstavia od všetkého čo sa len bude dať. Spomínam to v prvom regulárnom blogu. Vtedy som pochopil, že mi prischla rola opozície, ktorá vzhľadom na pomer hlasov (1:14) určite nič nepresadí.

Preto som sa začala venovať svojej agende. Vzal som si síce sústo, ktoré bolo príliš veľké nielen pre mňa a Vrakuňu, ale zdá sa, že aj pre celú spoločnosť. Áno, bola to naša skládka CHZJD. Presne mierenou billboardovou kampaňou, prezentáciou v médiách sa mi podarilo vzbudiť u ľudí väčší záujem o prostredie v ktorom žijú so svojimi rodinami. Bohužiaľ účinkom sa minulo moje vystúpenie na pôde mesta. Teší ma však, že moje blogy 1 a 2 slúžili a dodnes slúžia ako povinné čítanie každého novinára, ktorý sa o túto problematiku zaujímal a ešte bude zaujímať. O skládku sa zaujímajú aj v Čechách a v Nemecku, o čom svedčia návštevy ich novinárov u mňa. Po rozhovore pre ARD vraj chystajú so mnou a skládkou nejaký krátky dokument. Koncom roku sme s priateľmi organizovali aj vlastnú konferenciu pojednávajúcu o tejto problematike. Boj nekončí, na MŽP som známa figúrka a majú ma tam „veľmi radi“, a to bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť.

Ďalším veselým obdobím bolo, keď sa zastupiteľstvo pokúšalo predať Zdravotné stredisko na Bebravskej developerovi Jaguar Investments a tiež predať sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia t.j. Spokojné bývanie – správcovská spoločnosť nejakému spriaznenému kupcovi. To mi pripadalo také absurdné, až švejkovské. 

Bojoval som aj proti našej úderke v kauze zníženia daní z nehnuteľnosti vzhľadom na kontaminované územie, ale výsledok už viete. Úderka to zaonačila a zamietla pod koberec, ak budem mať možnosť, tak túto tému opäť otvorím v nasledujúcom volebnom období. Koncom roka 2015 sa našťastie nezriadila eseročka pre VPS, developer vycúval obávajúc sa tlaku verejnosti, (s M. Šumšalom sme zburcovali verejnú mienku) a SPOBY sa nepredalo napriek tomu, že všetci sa ho chceli zbaviť a ja opäť ako JEDINÝ som bol proti. Krásny záver roka, umocnený začiatkom boja za zákaz hlučnej tzv. zábavnej pyrotechniky, ovocie ktorého sme trochu trpko zbierali neskôr.

Začiatkom roka 2016 boli v kurze Valentínske dary. Neskôr chcel štátny moloch, aby sme sponzorovali jeho priestor. Koncom roka som sa venoval pripomienkam k novému VZN o daniach za psa a tiež som musel niektorým pripomenúť, aby sa nehrali na ministerstvo spravodlivosti, ale zastupovali záujmy svojich voličov.

V roku 2017 nebolo nič na predaj, tak som za začal zaoberať hromadnou dopravou a polemizovať o nariadení muklovať na cudzom pozemku. Obe témy sú ešte vo vývoji, rozhodne sa ich nevzdám.

Druhá polovica 2017 a prvá polovica 2018 bola v znamení mojich vážnych osobných a rodinných udalostí, priznám sa, robil som len to najnutnejšie a na písanie času neostalo. Verím, že túto jeseň sa to opäť rozbehne. A rozbehnú sa tiež  moje bezplatné mediačné poradne, ktoré v tomto roku otváram až teraz na jeseň.

To by bolo z histórie tohto volebného obdobia v kocke asi tak všetko. Do budúceho volebného obdobia idem už nie ako nezávislý kandidát, ale ako občiansky kandidát (lebo nie som člen strany) Demokratickej strany. Moje postoje a činnosť bude však naďalej nezávislá. Kandidujem za druhý obvod, ale to neznamená, že nie som vám k dispozícii bez ohľadu na to kde bývate, alebo kde riešite problém.

V nadchádzajúcom volebnom období sa chcem venovať prevažne:

1, Skládka CHZJD – tento bod tu bude ešte veľmi dlho, bohužiaľ

2, Doprava – obchvat Vrakune opäť v nedohľadne

3, Bezpečnosť – zasadím sa o odchod subjektov, ktoré sú zodpovedné za kontamináciu nášho prostredia ihlami a striekačkami „klientov“, lebo som presvedčený, že ich pôsobenie má viac negatív ako pozitív.

4, Ostatné témy, kde bude chýbať logika, alebo zdravý úsudok u mojich kolegov

Z mojej strany je to všetko a teraz je to vážený volič/ka na tebe!

Prajem vám veľa zdravia a aby ste boli so svojou voľbou spokojní.